Tvorba webových stránek a eShopůZaložit webové stránkyZaložit e-shop
aktualizováno: 13.02.2017 11:53:44 

Všetko o čistokrvných králikoch a iné inform

Králiky šľachtené na Slovensku
Králiky šľachtené na slovensku.
Na Slovensku sú chovatelia králikov združení v Slovenskom zväze chovateľov. Dosiahli nielen výstavné úspechy, ale vyšľachtili nové plemená králikov alebo s kvalitnení ich exteriérových a úžitkových vlastností čí rozšírení rôznych farebných rázov už uznaných plemien. V súčasnosti sa chová na Slovensku viac ako 60 plemien králikov v rôznych farebných rázoch a hmotnostných triedach. Z dostupných archívnych materiálov sa dozvedáme, že boli vyšľachtené rôzne plemená. Jedno z prvých bol slovenský sivomodrý rex, neskoršie holíčsky modrý, nitriansky, zemplínsky pastelový. Našim chovateľom boli uznané alebo sa podieľali na rozšírení rôznych farebných rázov už uznaných plemien, ako kuní veľký modrý, siamský žltý a modrý, líščí siamský modrý a žltý, viedenský divomodrý, Na obzore sú nové plemená v šľachtení ako Popradský baran, Slovenský trojfarebný strakoš, Zemplínský pastelový rex, Liptovský lisko, Zoborský králik.
V poslednej dobe aj viac už uznaných a v štádiu šľachtenia farebných rázov rexov v chove ing. Supuku.
V šľachtení sú rozšírenia farebných rázov už uznaných králikov ako rex s ruskou kresbou, líščie králiky, saténový králik, michalovský rex, rex meklenburského sfarbenia. Veľký rozmach dosahujú v rozšírení farebných rázov plemená z ovisnutými ušnicami – tzv. baranovité za podpory založeného a dobre organizovaného Klubu chovateľov baranovitých králikov od roku 1983 alebo maličké plemená králikov s vzpriamenými ušnicami či už normálnosrsté alebo rexovité o hmotnosti do 1,20 kg. Z popisu šľachtenia je vidno, že každé plemeno prechádzalo svojim vývinom za rôznych nie jednoduchých, ale skôr zložitých podmienok, preto šľachtenie nových plemien a ich farebných rázov nie je celkom jednoduchá záležitosť. Potrebuje trpezlivosť, nemalé finančné náklady zo strany chovateľa, ktoré odstavia chovateľa od jeho zámeru skôr ako začne, ale aj pochopenie a podporu od orgánov a komisií, ktorí sú do uznávania chovov zainteresovaní.
 
 
Novošľachtené plemeno:   CHRABRANSKY  KRÁLIK

Uznesenie č.7/2/2012 – ÚOK schválila výskumný chov p.Petrovi Šípošovi, Chrabrany 148, 955 01 Topoľčany na plemeno Chrabranský králik za pomoci plemien Ni x Bu, Ni x Siv, Siv x Bu, Kal x Bu, Kal x Siv. Na jednorázové priliatie krvi budú použité plemená Bu a Nč. Králiky budú registrované u ústredného registrátora p.Haspru, ktorý bude zároveň aj garantom chovu.
 

Šľachtiteľ: Peter Šípoš, Chrabrany, okr. Topoľčany

Cieľ: Vyšľachtiť králika o ideálnej hmotnosti 4,00 – 5,00 kg, v kresbe kunieho králika s bielym základom, s farbou kresbových znakov žltej až červenej v interakciách alel am an  bb CC DD GG yy.

Genotyp:

am  a bb CC DD GG yy

am   a bb CC DD GG yy

am  am  bb CC DD GG yy  - neštadardné – tmavá kuna /vhodný do ďalšieho chovu/

Štandard.

Ušnice: dĺžka ušníc 11 – 12 cm.

Kresba a farba kresby: kresba sa skladá z masky a farebných ušníc. Maska pokrýva nosnú časť, má pravidelný oválny tvar, zasahujúci do urovne očí. Kresba ušníc je pri koreni ostro ohraničená. Končatiny sú sfarbené po laktový kĺb. Chvost je s farbený iba na povrchu, spodok chvosta je svetlý až biely /alela GG/, pri intenzívnom sfarbený môže byť spodok chvostamierne ohnivý.

Sfarbenie kresby je žlto červené. Pazúriky  sô rohovitej farby. Krycie farba bieleho základu je biela, prípadne zo slabo nažlto-červeným nádychom.

Farba očí je hnedá.

 

 

Novošľachtené plemeno:  ŠARIŠSKÝ OBROVITÝ  -  ŠO.      

Zápisnica č.1/2013 zo zasadnutia ÚOK pre chov králikov, kožušinových zvierat a drobných hlodavcov, ktoré sa uskutočnilo dňa 9.februára 2013 v Bratislave.

Uznesenie č.10/1/2013 : Komisia prerokovala žiadosti pp. Jaroslava Šobeka, bytom Brestov 161, 066 01 Humenné  a  Albína Sosu, 082 01 Kendice 194 o povolenie výskumného chovu na plemeno Šarišský obrovitý. Základom pre šľachtenie je Zoborský čierny a Viedenský čierny. Druhý spôsob šľachtenia bude pozostávať s pridaním veľkých plemien a to BOA a FB.

Genotyp:

 AABBCCDDggKk – čierny (ŠOč)

AABBCCDDGGKk - divo sfarbený (ŠOdiv)

AABBCCddggKk – modrý (ŠOm)

1.Názov plemena odôvodňujem lokalitou kde sa začal šľachtiť.

2.Šľachtitelský zámer spočíva hlavne v tom že chovatelia sa dočkajú králika ktorý bude spĺňať požiadavky i tých najnáročnejších  tj .plemeno bude vynikať hlavne rýchlim raným vývojom, dobrou plodnosťou, výbornými mesačnými prírastkami, farebnosťou a v neposlednej miere aj svojou hmotnosťou.

3.Genetická analýza: genetickým základom pre šľachtenie je Zoborský králik čierny (Zoč) v spojení s Viedenským čiernym vznikne – F-1=kde bude 60%potomstva čiernej farby,30% železitej farby,10%divoko sfarbene alebo farba čierna s bielou prednou labkou. Pri rozhodnutí  čo budeme šľachtiť tj.či budeme šľachtiť čiernu verziu, alebo div. verziu na  základe tomto rozhodnutia  si vyberieme npr. pri čiernej najkvalitnejších jedincov a tých spojíme s vybranými jedincami zvlášť na tento účel predurčenými  Zoč a dosiahneme samozrejme F-2 kde bude 50%biela farba z prevladajúcou kalifornskou kresbou a zbytok bude rôzne sfarbený. Práve v tejto poslednej skupine sa občas vyskytne jedinec ktorý je tzv. holandský sfarbený  tj.  » ŠO «. V ďalšom postupe si takto sfarbeného králika zase spojíme s kvalitným Zoč a dostávame sa k potomstvu F-3 k tz. finálu kde  sfarbenie je už sfarbením »ŠOč«. Takým to spôsobom sa vytvoria niekoľko nepríbuzenské vetvy a následným spájaním vybraných jedincov z F-3. ktorí zodpovedajú požadovanému  štandardu sa spájajú a ich potomstvo vytvára »Šo« v požadovaných farbách. Na vytváraní požadovaných farieb sa budú podieľať plemena Vč, Vm, Vb, Vdiv na dosiahnutie požadovanej hmotnosti a telesného rámca sa budú podieľať králiky tipu BO a FB. Celý priebeh šľachtenia sa bude uberať dvomi smermi. Prvý smer bude šľachtenie »ŠO«  selekčným spôsobom čo sa týka dosiahnutia požadovanej hmotnosti z materiálom stredných plemien

Druhý smer šľachtenia bude pozostávať s pridaním veľkých plemien a to Bo a FB tým sa dosiahne rýchlejší spôsob dosiahnutia hmotnosti ale na úkor telesného rámca. Výsledky ukážu čo je lepši spôsob.

4.Predpokladaný štandard :  ŠARIŠSKÝ OBROVITÝ - ŠO

Bodovacia  stupnica:

1. Hmotnosť                                                            1O bodov

2. Tvar                                                                       2O

3. Typ                                                                        15

4. Srsť                                                                        2O

5. Kresba a farba kresby                                         2O

6. Farba bieleho základu a očí                                1O

7. Starostlivosť a zdravie                                                        5

                                                                                 1OO bodov

Pozícia 1 - Hmotnosť

5,00-5,50 kg                                               5,5O-6,00 kg                                                    nad 6,OO

8 bodov                                                        9 bodov                                                           1O bodov

Pozícia 2 - TVAR

Viď Všeobecná časť.

Pozícia 3 - TYP

Telo je zavalité , valcovitého tvaru so širokou hrudnou a panvovou časťou s výrazným osvalením stehien. Hlava je v nosnej a čelnej časti širšia. Končatiny sú kratšie , silnejšie a širšie nasadené. Ušnice sú pevné, hrubé, dobre osrstené, na koncoch zaoblené, ich dĺžka je 12-14 cm.

Pozícia 4-SRSŤ

Srsť je hustá, pružná s výrazným pesíkovaním. Dĺžka je asi 3 cm.

Pozícia 5 - Kresba a farba kresby                                        

Kresba hlavy zasahuje celé ušnice , rozdeľuje sa nad čelom pri koreni ušníc a ťahá sa po obidvoch stranách hlavy oválovité okolo ušníc. Ohraničenie lícnej kresby sa nesmie dotýkať očí. Kresba ostatného tela sa skladá s dvoch tretín sfarbenia tela ktoré začína od zadnej časti a pokračuje do prednej časti , kde voľne prechádza do strakatosti. V trupovej časti je žiaduca strakatosť. Svetlejšia farba brucha sa povoľuje  u farebných razoch okrem čiernej. Na panvových končatinách je pigmentovaná časť ohraničená v strede priehlavku. Prednú časť priehlavku s prstami je biela a nazývame ju manžeta.                                  Príslušné farebné rázy sú uvedené v genotypoch a pre ich kritériá platia podmienky uvedené pre príslušné farebné plemená.

Pozícia 6 – Farba bieleho základu a očí

Farba základu je čisto biela. Farba oči príslušného plemena zodpovedá farbe farebného plemena no prednosťou sú modré. Pazúriky sú pri všetkých farebných rázoch biele.

PRÍPUSTNÉ CHYBY:

V pozícii 1

Viď stupnica hmotnosti.

V pozícii 2

Viď všeobecná časť.

V pozícii 3

Pretiahnutejšie telo s dlhším krkom a končatinami, menej osvalené stehná. Menej výrazná hlava, menšie odchýlky od ideálneho tvaru a dĺžky ušnic.

V pozícii 4

Redšia srsť, nerovnomerne rozložené, mäkké alebo tvrdé pesíky, menšie odchýlky od predpísanej dĺžky srsti.

V pozícii 5

Príliš široká , alebo úzka lysinka .Biele chĺpky a skupina bielych chĺpkov v kresbe. Krivo ohraničené manžety , manžeta posunutá mimo stred priehlavku a šikmá manžeta.

V pozícii 6

Nažltlý nádych bieleho základu. Prípustné chyby vo farbe kresby sú rovnaké ako chyby príslušného farebného plemena .Menšie odtieňové  odchýlky od stanovenej farby očí. Tolerancia je u oči , kde je neúplná, alebo čiastočná pigmentácia modrej farby (cieľom šľachtenia je dosiahnuť modré oči.) Pigmentované pazúriky.

NEPRÍPUSTNÉ CHYBY:

V pozícii 1

Hmotnosť nižšia ako 5 kg (neklasifikovaný).

V pozícii 2

Viď všeobecná časť.

V pozícii 3

Veľmi pretiahnutý úzky typ s veľmi narušenými proporciami tela. Úzka, prípadne dlhá hlava. Vo všetkých prípadoch výluka.

V pozícii 4

Srsť skoro bez podsady(výluka),veľmi tvrdé a dlhé pesíky (výluka), veľké odchýlky od stanovenej dĺžky srsti(výluka).

V pozícii 5

Lícna kresba dotýkajúca sa svojim ohraničením očí (výluka). Pigmentová časť panvových končatín presahujúca až k prstom (výluka),manžeta zasahujúca až pätu (výluka), chýbajúca manžeta (výluka).

V pozícii 6

Farba kresby silne premiešaná bielymi chlpami (výluka),silná hrdza vo farbe kresby(výluka).Žlta farba bieleho základu(výluka).

 

Predpoklad uznania plemena rok 2012-2015.

1. Postup šľactenia  bude konzultovaný s : doc.RNDr.Janom RAFAYOM CSc.

2. Garant: Lesňák L.

3. Moje chovne zariadenie sa nachádza v mieste môjho trvalého bydliska pozostáva z dvoch samostatne stojacich zariadení pre chov králikov .Veľkosti a rozmery zodpovedajú pre chov stredných a veľkých plemien.

Na záver chcem ešte uviesť v čom je rozdiel medzi Holandským a Šarišským obrovitým.

1.Holandský králik je sfarbený kresbou do polovice tela. Šarišský Obrovitý je sfarbený do dvoch tretin tela.

2.Ho kresba je oddelená prstencom.ŠO kresba prechádza pozvoľna do strakatosti.

3.HO je v prednej časti bielý. ŠO je v prednej časti strakatý.

4.Ho je malé plemeno a ŠO je veľké plemeno.

5.V budúcnosti chceme aby ŠO mal modré očí.(na priložených fotkách už takých jedincov máme)

 

V Drienove dňa 12.decembra 2010                                                              Ján Palisko

 
 
SLOVENSKÝ PASTELOVÝ REX (Rex Spa)
(
Slovak pastel rex, Slowakischer pastel Rex)

Genotyp:
AA bb CC dd GG rex rex

HMOTNOSŤ
3,00-3,24 kg               3,25-3,49 kg           3,50 -4,50 kg               4,51 – 4,75kg
8 bodov                         9 bodov                   10 bodov                   9 bodov
FARBA KRYCIEHO CHLPU, OČÍ A PAZÚRIKOV
 
Farba krycieho chlpu je na povrchu tela  okrem aguty znakov, jemne pastelová podobná bielej káve, teda pastelová hnedá stredného odtieňa, teplých tónov s inoväťovým leskom, čo najrovnomernejšia. Aguty znaky, teda brucho, vnútorná strana končatín, očné krúžky, obruba sánky, vnútro ušníc, nozdry sú svetlé, jemne krémový nádych je prednosťou, spodok chvostíka je takmer biely. Zátylkový klin je čo najmenej zreteľný. Dúhovky očí sú tmavohnedé, pazúriky rohovitej farby.
FARBA PODSADY A MEDZIFARBY
Podsada je krémová, pri koži trochu svetlejšia, na povrchu tela čo najtmavšia, na vrchu je krémová podsada prednosťou. Medzifarba nie je ohraničená, pastelová s krémovým nádychom, plynulo prechádza z podsady do krycej farby.
PRÍPUSTNÉ CHYBY:
Sivastý odtieň kdekoľvek na tele, včítane hlavy, mierne hrdzavý nádych, ojedinele biele chĺpky, svetlejšie boky, prsia, hrudníkové končatiny. Svetlejšia hnedá dúhovka očí.
Málo výrazná alebo svetlejšia piesková farba podsady, sivastá, takmer biela pri koži a na bruchu. Výrazne ohraničená medzifarba a podsada.
NEPRÍPUSTNÉ CHYBY:
Veľmi modrý nádych na tele alebo na hlave (výluka). Veľký výskyt bielych chĺpkov v krycej farbe (výluka). Biele pásky na hrudníkových končatinách (výluka). Modrá dúhovka (výluka). Biely pazúrik (výluka).
Biela podsada na chrbte a bruchu (výluka). Modrá podsada (výluka).
Historia:
Bol vyšľachtený rodinou Supukových  z Vyšného Žipova súčasne s rexom Zemplínskym ako jeho divoko sfarbená (aguti) forma. Počiatky šľachtenia siahajú do 80 rokov
Krížením rexa slovenského sivomodrého a rexa oranžového s cieľom vyšľachtiť rexa strednej veľkosti vo farbe mliečneho kakaového nápoja so svetlo krémovými divokými znakmi. Dlho sa však nedarilo odstrániť nežiadúci šedý závoj a svetlú podsadu na chrbte. To sa podarilo až po r. 2000 a uznaný bol v r. 2007 na celoštátnej výstave SZCH v Nitre.
Charakteristika :
Krátkosrsté plemeno výnimočného sfarbenia vo farbe bielej kávy až bledého kakaa. Rozširuje paletu farebných rexov s dodržaním všetkých požiadaviek na krátkosrsté plemená.
 
Kuní veľký modrý. 
  Králik na pohľad pripomína z farbenie kuny lesnej, len vo farbe modrej. Je to stredné plemeno mäsového typu a ideálnej hmotnosti 4,00 až 5,00 kg, s dobrou jatočnou zrelosťou a výťažnosťou. Telo je zavalité, pomerne široké, dobre osvalené. Hlava je široká a krátka, bez zreteľného krku. Končatiny sú kratšie a silné, s tzv. mačacím nášľapom. Dĺžka ušníc 11 až 12 cm. Srsť je hustá pružná, o dĺžke 3 cm.
      Základné z farbenie je modré, pričom na chrbáte sa tiahne od koreňa ušníc až ku chvostu tmavomodrý pás široký asi 8 až 10 cm, ktorý smerom k bokom a na prsiach prechádza do svetlo pastelovej modrej farby. Svetlomodré sú potom boky, brucho, prsia a sánka. Prechod svetlého a tmavého zafarbenia nemá byť ostro ohraničené, ale postupne vzájomne sa prelínať.
     Tmavý chrbtový pruh je súčasťou kuních znakov, ku ktorým patrí tmavé zafarbenie ušníc, nosnej masky, ktorá nemá presahovať výšku očí, ďalej tmavé zafarbenie očných krúžkov, chvosta a končatín.
     Ďalej ku kuním znakom patria ešte tmavé sánkové škvrny a svetlá čelná časť prezývaná zrkadlo. Farba očí je sivomodrá so svetielkujúcou karmínovou dúhovkou. Pazúry sú tmavo rohovité.
    Farba podsady je na svetlejších častiach svetlejšia, na tmavších tmavšia, je teda v súlade s farbou krycieho chlpu.
                        Do roku 1993 bolo toto plemeno uznané len vo farbe hnedej. V roku 1986 sa rozhodol chovateľ Julian Sika z Trenčianskych Bohuslavíc rozšíriť toto plemeno o ďalší farebný ráz a požiadal o výskumný chov tohto plemena v modrom farebnom ráze. Do jeho šľachtenia sa súčasne zapojil chovateľ Pavol Zámečník z Trenčianskych Bohuslavíc a neskoršie chovateľ Peter Šípoš z Chrabran, okres Topoľčany.
  Pre tvorbu modrého rázu boli použité plemená kuní veľký hnedý a nitriansky Ni - v tej dobe s genotypom alel "gg".  Za krátkosť času našiel tento farebný ráz širokú záľubu medzi chovateľmi a takmer hrozilo, že vytlačí z našich chovov už zmieneného králika kunieho hnedého. Keďže tento králik získal lepšie chovateľské zázemie, čo mu pomohlo k ustáleniu jeho požadovaných plemenných kritérií podľa štandardu, mohol byť v roku 1993 vystavený na Celoštátnej výstave zvierat k uznávaciemu konaniu. Toto prebehlo k spokojnosti jeho šľachtiteľov a následne bol králik zaradený medzi stredné plemená vo farbe modrej do vzorníka pre posudzovanie králikov.
     Chovatelia tohto plemena sa združujú v chovateľskom klube králikov KANINO. Z chovateľov, ktorí dosahujú s týmto plemenom dobrých výsledkov a udržujú ho na vysokej úrovni možno ešte spomenúť Stanislava Cebu Alekšince, Pavla Malára Hlohovec, Pavla Ochodníckeho Zemanské Podhradie, Ján Holubčík Dolné Vestenice a mnoho ďalších.
 
 Slovenský sivomodrý rex – rex ss.
genotyp:  AA BB CC dd GG rexrex.
Prvým slovenským plemenom králikov je slovenský sivomodrý rex. Vyšľachtil ho už zosnulý chovateľ a posudzovateľ králikov Imrich Vanek z Holíča krížením králikov kastorexa a rysa s cieľom získať nepríbuzné zvieratá králikov rysa rexa na osvieženie krvi do svojho chovu. Šľachtiteľ' začal so šľachtením v roku 1958 a vytýčený cieľ dosiahol vzájomným párením vzniknutých krížencov až v tretej generácii. V šľachtiteľskej práci sa mu vyštiepili králiky modré i čierne s normálnou srsťou, ale aj krátkosrsté jedinec sivomodrého sfarbenia, ktoré sa nepodobali na žiadne dovtedy známe plemená králikov. Párením medzi sebou dávali rovnaké potomstvo. Dal im názov slovenský rex šedomodrý. Za samostatné plemeno sa tieto králiky uznali na spoločnom zasadnutí odborných komisií chovateľov králikov ÚV ČSCHDZ a ÚV SZCHDZ v Olomouci v roku 1965. Slovenský sivomodrý rex prešiel od svojho vzniku až do dnešných dní búrlivým obdobím. Už prvé zvieratá uvidela chovateľská verejnosť na II. okresnej výstave drobných zvierat v Holíči v roku 1956. Takmer celý chov nádejného nového plemena však zničila myxomatóza v roku 1958, pri ktorej šľachtiteľovi uhynulo 84 králikov. K záchrane prispel istý priateľ, ktorému predtým šľachtiteľ daroval zvieratá zo svojho chovu. Prvými priekopníkmi chovu novošľachtencov boli K. Zouhar z Brna a L. Mechúra z Ružomberka. V roku 1959 šľachtiteľ požiadal o uznanie krátkosrstých sivomodrých králikov za samostatné plemeno. Uznanie sa odkladalo z rôznych dôvodov no najmä z nerozhodnosti funkcionárov slovenského zväzu. Prvé uznané králiky registroval M. Martini a tetoval F. Veselský. Široká chovateľská verejnosť sa o uznaní prvého slovenského králika dozvedela z článku, uverejneného v prvom čísle prvého ročníka časopisu Záhradkár a chovateľ v roku 1966, kde sú zároveň aj prvé snímky tohto králika. Prvý štandard zostavil ing. J. Fingerland a na základe zovňajšku stanovil králikovi aj genotyp. Štandard sa zahrnul do Vzorníka už v roku 1966 ako perlový rex. Vyžadoval však tzv. perlovanie srsti, ktoré nové plemeno nikdy nemalo. Králiky na výstavách preto aj nízko hodnotili. Zaradili sa do skupiny malých krátkosrstých plemien, čo chovateľov nelákalo. Chovu novošľachtenca neprispel ani dovoz mäsových plemien králikov zo zahraničia v roku 1965 a neskôr, o ktorých predchádzal chýr, že majú všetky prednosti. O úžitkovosti slovenského sivomodrého rexa chovatelia nevedeli takmer nič. Ani organizované rozširovanie jeho chovu medzi mladými chovateľmi neprinieslo žiadané ovocie. Ich chovateľská neskúsenosť a používanie príbuzenskej plemenitby aj pri nevhodných zvieratách chovu slovenského sivomodrého rexa neprospeli. Výnimkou bol snáď iba M. Targoš z Krásna nad Kysucou, ktorý na Národnej výstave drobných zvierat mladých chovateľov v Trenčíne v roku 1972 získal so svojím slovenským sivomodrým rexom čestnú cenu. Prvú genetickú analýzu nášho prvého slovenského králika urobil J. Zelník v roku 1969. Priaznivý ohlas mal náš prvý slovenský králik na stránkach zahraničných časopisov Deutscher Kleintierzuchter-Ausgabe Kaninchen č. 4/1969. DíeTiervvelt č. 27/1973, Kleintierzucht - Ausgabe D č. 6/1974 v súvislosti s výstavou Interkanin 1973 v Lipsku, kde dosiahol triumf -najvyššie ocenenie pred očami celej svetovej verejností. Medzníkom v chove sa stala práca V. Romana, ktorý vypracoval v roku 1974 na základe svojich pokusov návrh na došľachtenie slovenského sivomodrého rexa, prepracoval štandard, vypracoval novú genetickú analýzu a chovateľov oboznámil s úžitkovými vlastnosťami králika. Veľkú zásluhu na jeho ustálený požadovaného štandardu a genotypu AA BB CC dd GG rex rex a do takého typu krátkosrstých králikov strednej veľkosti, akého poznáme dnes má ing. Miloš Supuka, rodák z Bojníc. Slovenský sivomodrý rex získava na všetkých chovateľských výstavách doma aj v zahraničí úspechy (Brno, Praha, Bratislava, Nitra, Lipsko, rakúsky Wels, Budapešť, Belehrad). Je skromný na chovateľské podmienky. Jeho kožušina je vhodná na výrobu kožuchov a módnych odevných doplnkov. Je životaschopný, plodný (8 mláďat na vrh). Jatočnú zrelosť dosahuje vo veku 114 dní a jatočnú výťažnosť 58 %. Je vhodný do všetkých podmienok drobnochovu. 
  
  Pri jeho posudzovaný na výstavách sa vyžaduje, mimoriadne hustá a pružná srsť s dĺžkou 18 až 21 mm. Farba krycej srsti na povrchu tela je sivomodrá stredného tieňa. Do tejto krycej farby preniká červenohnedý odtieň medzifarby a spolu s inovatkovým leskom koncov pesíkov naberá nafialovitý nádych. Farba krycej srsti sa má rovnomerne, rozprestierať po celom povrchu tela včítane hlavy, ušníc a končatín. V zátylku je malý červenohnedý klin. Divoké znaky sú svetlé s jemným krémovým nádychom. Na leme ušníc sú svetlosivé chĺpky. Oči sú šedomodré, nahnedlý nádych rohovky je prednosťou. Pazúriky sú tmavo-rohovité. Podsada je na celom tele šedomodrá a zaberá asi dve tretiny chlpov. Na povrchu tela sa nad podsadou nachádza pásik medzifarby široký 4 až 7 mm červenohnedej farby. Najvýraznejšia je medzifarba na lopatkách. Na ostatnom povrchu tela nie je medzifarba príliš ostro ohraničená. Jeho ideálna hmotnosť je v rozsahu 3,50 až 4,50 kg podľa veku, dĺžka ušníc 11 až 12 cm. Mimo chovateľov u nás, ktorý sú združení v špeciálnom Klube rexov a králikov národných plemien je najrozšírenejší u českých chovateľov.
 
Zemplínsky pastelový králik - Zepa
Tvorcom tohto ďalšieho národného plemena je Ing. Jozef Jonek. Šľachtením zemplínskeho králika sa zaoberá od roku 1982, kedy požiadal o výskumný chov. Boli použité plemená viedenský modrý a novozélandský červený, na zlpšenie srsti bol využití slovenský sivomodrý rex. Plemeno bolo uznané 22. novembra 1987 na Celoštátnej chovateľskej prehliadke zvierat v Nitre. Zemplínsky králik je stredného plemena. Najzaujímavejšia na ňom je kombinácia pastelovo hnedej farby s modrou. Treba veriť, že zvláštna krása tohto plemena si získa ďalších záujemcov o chov. V súčasnosti sa chovatelia zemplínskych králikov združujú v Klube chovateľov králikov národných plemien a rexov. V roku 2003 bol zaradení do Európskeho vzorníka pre posudzovanie králikov. Zemplínsky králik má genotyp: AA bb CC dd gg HH yy. Pri posudzovaný sa vyžaduje ideálna hmotnosť podľa veku v rozsahu 4,25 až 5,25 kg.Jatočnú zrelosť dosahuje za 5 mesiacov pri hmotnosti 2,70 kg. Jeho telo je zavalité, valcovité s rovnomerne rozloženým osvalením. Končatiny sú silné, stredne dlhé. Krk je krátkv s mohutným záhlavím. Hlava je pomerne veľká, pri oboch pohlaviach krátka a široká v nosnej a čelovej partii. Ušnice sú nesené v ostrom uhle, silné, pomerne hrubé, na koncoch zaoblené, 11 až 12 cm dlhé. Srsť je hustá, pružná s výraznými elastickými pesíkmi. dlhá asi 3 cm. Farba krycej srsti je na celom tele intenzívne pastelovo hnedá s jemným modrým nádychom, rovnomerne rozložená po celom tele. Na miestach s kratšou srsťou (hlava, uši, končatiny), rovnako aj na bruchu a chvoste môže byť modrastý nádych. Oči sú tmavo sivomodro-hnedé, pričom prevládajúci hnedý tón sú prednosťou. Fúzy sú tmavo sfarbené. Pazúriky sú tmavo rohovité. Podsada je na celom povrchu tela oranžová a má zasahovať až ku koži. Na bruchu je podsada farebne matnejšia a mierne svetlejšia s prechodom do krémovej farby.
 
Nitriansky králik - Ni. 
Plemeno vzniklo v roku 1977 a je zaraďované medzi tzv. mäsové plemená králikov.
Podstatný podiel na jeho vzniku má Doc. Ing.Jaroslav Zelník,CSc. (1925 až 1986) z Nitry,
ktorý si vytýčil šľachtiteľský cieľ získať populáciu zvierat s typickým exteriérom a vysokými
ukazovateľmi mäsovej úžitkovosti. Využil pritom kombináciu vysokej plodnosti,
intenzity rastu a jatočnej výťažnosti troch východiskových plemien. V prvej etape šľachtenia
recipročne páril ruské a francúzske strieborné králiky. Ich potomstvo (Fl generácia) sa ďalej
parilo medzi sebou, pričom v F2 generácii sa vyberali čierne akromelanické fenotypy. Ich
príbuzenským párením vznikali samičky pripúšťané kalifornským samcom 92-1066cs127.
Selektovaním zvierat s modrým sfarbením a ich ďalšou príbuzenskou plemenitbou
vznikla línia P, ktorá bola základom pre uznanie nového plemena -nitrianskeho králika. Počas
 chovu plemena sa korigoval štandard sfarbenia. Pôvodný genotyp predpokladal výskyt buď
dominantnej alely G (zonálna distribúcia pigmentu v srsti -aguti, divé sfarbenie) alebo
homozygotne recesívnej konštelácie dd (homogénne rozdelenie pigmentu po celej dlžke
chlpu). Podľa najnovšieho výkladu vzorníka (1995) je genotyp nitrianskeho králika v géne pre
distribúciu pigmentu (G) jednoznačne charakterizovaný konšteláciou aliel dd. Teda úplný
genotyp je an an  BB CC dd GG. Šľachtiteľská práca v populáciách nitrianskeho králika sa
koordinuje v rámci chovateľského klubu KANINO od roku 1977, ktorý združuje do 100
členov. Pravidelne sa organizujú výstavy, typizácie a ďalšie formy hodnotenia exteriéru, ktoré
prispievajú k zvyšovaniu úrovne i propagácii tohto plemena. Zo známych propagátorov tohto
plemena, ktorí majú veľký podiel na jeho rozšírení medzi ostatných chovateľov treba
spomenúť p. J. Andackého z Čábu, R. Arpáša zo Svätoplukova, ing. Š. Šušlíka z Nitry, J.
Bačíka z Topoľčianok, no najväčšie úspechy chovateľské či výstavné dosiahol
z regeneračného a kmeňového chovu chovateľ Peter Šípoš z Chabran pri Topoľčanoch.
V poslednej dobe jeho rozvoju pomohla chovateľom už spomínaná dotácia .
Jeho ideálna hmotnosť je od 4,25 do 5,00 kg . Telo je zavalité, valcovité a rovnomerne
rozloženým osvalením, vpredu i vzadu rovnakoširoké, zadná časť dobre zaoblená. Chrbtová
línia je rovnomerná. Končatiny sú silné, stredne dlhé, s polopriameným postojom. U starších
samíc je povolený malý dobre s formovaný lalok. Srsť je hustá, pružná, s lesklým pesíkom, jej
dĺžka je asi 3 cm. Hlava je silná so širokou nosnou a čelnou partiou, dobre nasadená k telu.
Ušnice sú silné a mäsité, dobre osrstené a na koncoch zaoblené. Ideálna dĺžka ušníc je 11 až
12 cm. Znakmi sú z farbená maska, ušnice, končatiny, chvost. Maska je oválna a zasahuje do
úrovne očí. Farba ušníc je u koreňa ostro ohraničená. Znaky hrudných končatín zasahuje po
lakťový kĺb u zadných končatín po pätu. Základná farba je biela, farba znakov je sivomodrá
so svetlejším odtieňom, u koreňa ušníc a na okrajoch masky a na rozhraní bielej srsti je
žltohnedé ostro ohraničené lemovanie. Chvost je na povrchu s farbení menej intenzívne, na
spodnej časti je svetlejší až biely – prednosťou je len chvost sfarbení na povrchu tela. Farba
oči je svetlo červená s tmavočervenou zrenicou. Pazúriky sú rohovitej farby s rôznou
intenzitou odtieňa.
Doplnok: Vzhľadom ktomu, že dochádzalo k nezrovnalostiam pri posudzovaní Ni králika, ÚOK králikov /2009/ rozhodla, že Ni králik bude mať tieto genotypy:  1/  anan BB CC dd GG - divo modrý                                                                                                                                                    
                                    2/ anan  BB CC dd gg  - modrý
 
 
Holíčsky modrý  – Hm.
  Vznik holičského modrého králika nadväzuje na šľachtiteľskú prácu Imricha Vaneka z Holíča, spojenú so šľachtením králika slovenského sivomodrého rexa. Holičský modrý králik je teda vzdialeným potomkom, ktorý vznikol z kríženia kastorexa a rysa. Prvýkrát sa šľachtiteľovi objavil v druhej generácii spolu s normálnosrstými králikmi čiernym, divosfarbeným a vevericovým. Modrému a čiernemu vtedy šľachtiteľ' nevenoval pozornosť. Práve ony boli predmetom polemík pri uznávaní slovenského sivomodrého rexa. Až genetická analýza, ktorú urobil V. Roman (1974) dala šľachtiteľovi za pravdu. Na jej základe sa stanovil holičskému modrému králikovi genotyp AA BB CC dd gg. Analýza tiež potvrdila, že jeden, z pôvodných predkov - kastorex alebo rys bol heterozygotný. Druhýkrát sa holičský modrý králik objavil v ďalších generáciách v hniezde sivomodrých, normálnosrstých krížencov. V roku 1972 šľachtiteľ požiadal ÚV SZD o jeho uznanie za samostatné plemeno. Po uskutočnení testovacích skúšok králika uznali v Nitre 15. októbra 1975 na Národnej výstave králikov a kožušinových zvierat. Osud holičského modrého králika sa spájal so slovenskvm sivomodrým rexom. Myxomatóza každoročne narobí, v šľachtiteľovom chove mnoho škôd. V roku 1972 mal už iba 13 zvierat. Časť králikov musel presunúť do iných lokalít. Pomocnú ruku mu poskytla Pedagogická fakulta v Nitre. Tu sa o králiky staral J. Šiška v rámci výučby prác na pozemku. Ďalším priekopníkom chovu holičského modrého králika bol J. Šuster z Veľkej Idy. Štandard pre holičského modrého králika vypracoval V. Roman. Na základe pripomienok šľachtiteľa i posudzovateľov sa upravil a schválil spolu pri uznávaní králika za samostatné plemeno. Podľa tohto štandardu posudzoval prvé králiky P. Badžgoň, F. Rybka a V. Roman. Chovateľskej verejnosti sa králiky dostali do povedomia nielen na rôznych výstavách, ale aj z článkov, ktoré uverejňoval časopis Záhradkár a chovateľ: Nový králik z Holíča (1974), Holičský modrák a jeho genetika (1974), Chovný smer holičského modrého králika (1975), Návrh na štandard pre holičského modrého králika (1975), K chovu slovenských plemien králikov (1976), O vzniku prvých slovenských plemien králikov (1977). Chov propagoval V. Roman. Pokusy zamerané na sledovanie úžitkovosti tohto králika v drobnochovateľských podmienkach sa nedokončili. Pôvodná vlna značného záujmu chovateľov postupom času zoslabla. Príčinu treba vidieť v poklese životaschopnosti a plodnosti, čo je dôsledok dlhodobého používania príbuzenskej plemenitby aj nevhodných jedincov. Keď sa králik Hm začlenil do Klubu národných plemien nastal v jeho vývoji obrovský posun vpred. Králik po rozšírení medzi chovateľov mimo Slovensko splnil aj podmienku pre jeho zaradenie do európskeho vzorníka na posudzovanie králikov v roku 2003. Pri posudzovaný sa vyžaduje hmotnosť podľa veku 2,50 až 3,25 kg, valcovité , mierne zavalité telo. Hlava krátka, pekne zaoblená, široká v čelnej partii. Ušnice mäsité, pekne zaoblené, dlhé 9 až 10 cm. Srsť je veľmi hustá v podsade, s elastickými, nie príliš hrubými pesíkmi. Dĺžka srsti je 2,5 cm. Farba krycej srsti je po celom tele svetlá oceľovomodrá. Na bruchu je farba o niečo matnejšia. Farba očí je svetlo šedomodrá s tmavomodrou dúhovkou, pazúriky sú tmavo rohovité. Farba podsady má zodpovedať farbe krycej srsti, pri koži môže byť veľmi úzky svetlejší pásik.
 
Slovenský trojfarebný strakoš. 
  Počiatky tohto šľachtenia spadajú do prvej polovice 80-tich rokov. Jeho šľachtením sa zaoberajú p. Štefan Pachota zo Smolníka a p. Vojtech Hajnovič z Trenčianskej Turnej.  Cieľom tohto šľachtenia vo výskumnom chove je za podpory plemien český strakoš, novozélandský červený, japonský a viedenský modrý vyšľachtiť trojfarebného strakoša, ktorého základňou farbou je biela. Na tomto bielom základe sú znaky kresby tzv. nemeckej strakatosti motýlik, očné krúžky, sánkové škvrny, ušnice, úhor, povrch chvosta a bočné škvrny. Všetky tieto znaky kresby sú premiešané vo farbe modrej a červenej. Preto aj z farbenie bielo-modro-červenej a jeho názov odvodený od vzniku jeho pôvodu mu predurčujú názov Slovenský trojfarebný strakoš. Jeho ideálna hmotnosť je požadovaná od 4,0 do 4,5 kg. Vyskytujú sa u neho problémy z ustáleným modro-červeného sfarbenia podľa požadovaného štandardu a z toho dôvodu nebolo ešte zaradené do uznávacieho konania. Toto plemeno však potrebuje vzhľadom na jeho kladené nároky väčšiu chovateľskú podporu a rozšírenie, inak bude jeho zaradeným za samostatné plemeno prekonávať ešte dlhú chovateľskú púť.
 
Tatranský baran. 
  Pôvodný názov bol popradský baran a odvodený od miesta vzniku – mesto Poprad a jeho vzhľadu – baran. Cieľom je vyšľachtiť králika veľkého telesného rámca o živej hmotnosti do 5,5 kg, s kombinovanou mäsovo – kožušinovou úžitkovosťou, s ovisnutými ušnicami, akromelanického sfarbenia s tzv.  ruskou kresbou. Základná farba je biela, z farbené sú nosná maska, ušnice, chvost predné a zadné končatiny od pazúrikov po lakťový kĺb, ich farba je čierna. Farba oči je svetlo červená s tmavočervenou zreničkou. Na vyšľachtenie sa využívajú plemená francúzsky baran biely červenooký a kalifornský .
Z jeho šľachteným začal, žiaľ už zosnulý pán Miroslav Mikurda z Popradu, rodák z Nového Mesta nad Váhom. Toto plemeno taktiež nenašlo u chovateľov podporu na jeho rozšírenie a tiež potrebnú k jeho uznaniu. Po jeho smrti si o pokračovanie výskumného chovu v roku 2004 s cieľom o jeho uznanie a zaradenie do vzorníka pre posudzovanie králikov dali chovatelia pán ing. Vavrinec Roman z Nitry a pán Ján Pavlikovský z Popradu.
 
Liptovský lisko. 
  Názov plemena je odvedený od miesta vzniku lokality Liptov a zovňajšku základného sfarbenia divokého a čierno železitého, na čele hlavy s bielou lisinkou, s hnedou farbou oka. Jeho hmotnosť 4,0 až 5,0 kg ho zaraďuje medzi stredné plemená, s dobrou jatočnou výťažnosťou. Jeho telo je zavalité, valcovité so silnými končatinami, s dĺžkou ušníc 12 až 13 cm. Zaraďujeme ho medzi králiky s tzv. holandskou strakatosťou. Z jeho šľachtením začal začiatkom 90-tich rokov pán Jozef Červeň z obce Vitálišovce, okres Liptovský Mikuláš. Výskumný chov mu bol priznaný v roku 1993. Našiel podporu aj u ďalších chovateľov V. Vereša, L. Záhradníka, J. Bartoníčka, J. Ševca a ďalších z oblasti liptova. Zatiaľ sa im nepodarilo docieliť ustálenie tohto plemena v požadovanom štandarde a jeho cesta k uznaniu bude prekonávať zrejme ešte dlhú cestu. Uznaný na CV Nitra 2005. Plemeno uznané a zaradené do vzorníka plemien králikov v roku 2009.
 
Zoborský. 
  V rámci šľachtiteľských postupov pri tvorbe nitrianského králika bola v roku 1976 na VÚŽV Nitra vytvorená skupina králikov vyznačujúca sa valcovým typom s dobre osvaleným telom. V kresbe sa zvieratá označovali akromelanistickým sfarbením s absenciou masky a redukciou pigmentu končatín do manžiet. K vyštiepeniu týchto fenotypov došlo po krížení akromelanistických králikov s vybranými albiniotickými genotypmi. Následná genetická analýza ukázala, že sa jedná o intergénovú interakciu (recesívna epistáza) génov pre akromelanizmus   a holandskú strakatosť. Dnes už zosnulý Doc. Ing. Jaroslava Zelník CSC., vtedajší pracovník VÚŽV v Nitre, podchytil túto kresbovú kombináciu i geneticky. Po roku 2000 sa časť chovateľov za podpory súčasného pracovníka VÚŽV Nitra RNDr. Jána Rafaya, CSc., rozhodla tohto brojlerového králika došľachtiť i exteriérovo, zo zachovaným jeho úžitkovosti a prispôsobenia sa klimatickým podmienkam mimo halového odchovu vo vonkajších králikárňach. Skupina chovateľov z oblasti Levíc, Trenčína, Senca a SPoU Michalovce následne požiadala o výskumné chovy. Prvé králiky už vystavili na celoštátnych výstavách králikov. Králik si však ešte určite prekoná dlhšiu cestu splnenia podmienky do zaradenia vzorníka pre posudzovanie králikov.
  Z doteraz predloženého štandardu je došľachtiť králika vo veku 4 mesiace o hmotnosti 3,00 kg a ideálnej hmotnosti v dospelosti, teda vo veku 8 mesiacov v hmotnosti 4,25 až 5,25 kg. Králik je zavalitého, valcovitého tvaru so širokou hrudnou a pánvovou časťou s výrazným osvaleným stehien, silnými končatinami. Dĺžkou ušníc 11 až 12 cm, hustou a pružnou srsťou o dĺžke 3 cm. Základ s farbenia tela je biely, na ktorom je kresba skladajúca sa zo sfarbených ušníc. Na končatinách sa vyskytujú s farbené manžety v okolí päty a ľaktového kĺbu . Chvost je sfarbený menej intenzívne, v prípade výskytu homozygotnej zostavy divokej alely je spodok chvosta svetlejší až biely. Farba očí je svetločervená s tmavočervenou zrenicou. Farba pazúrikov je rohovitová s rôznym odtieňom.
Uznaný na CV Nitra 2004 a zaradený do vzorníka. Klub zoborského králika založeny v roku 2005. 
 
Líščí siamský modrý a žltý.
  Naš vzorník, ale i zahraničné vzorníky uvádzali 12 farebných rázov tohto plemena. Je to králik o hmotnosti 3,0 až 4,0 kg. O jeho vznik ešte pred rokom 1925 sa zaslúžili švajčiarsky chovatelia a preto sa považuje za ich takmer národné plemeno. Je to králik o hmotnosti od 3,00 do 4,0 kg. Zaraďuje sa medzi dlhosrsté plemená, s dĺžkou srsti po tele 6 až 8 cm. Ostatné časti tele hlava, ušnice, končatiny sú normálne osrstené. Preto pri prvom pohľade nám pripomína vzhľad líšky. O jeho rozšírenie v ďalších dvoch farebných variant sa zaslúžil jeho dlhoročný chovateľ králikov pán František Hulaj z Trenčianskej Turnej. V roku 1993 mu bol ústrednou komisiou povolený výskumný chov. Cieľom a zameraným tohto chovateľa bolo vyšľachtiť králika líščieho zo siamskými znakmi vo farbe žltej a modrej. S pokusným krížením králikov líščích s inými plemenami však už mal určitý náskok. Preto keď spojil prax so svojimi výbornými znalosťami z oblasti genetiky bolo len otázkou času, kedy tieto králiky predvedie na vrcholových výstavách. Za štyri roky po priznaný výskumného chovu ustálil a upevnil u tohto plemena požadované z farbenie a plemenné znaky. Tak už v roku 2000 mohol predviesť tieto králiky na Celoštátnej výstave na uznávacie konanie. Tieto králiky zodpovedali štandardu tohto plemena a požadovanému z farbeniu , uznávacia komisia tieto uznala a následne zaradila do Vzorníka pre posudzovanie králikov.
TOPlist