Tvorba webových stránek a eShopůZaložit webové stránkyZaložit e-shop
aktualizováno: 13.02.2017 11:53:44 

Všetko o čistokrvných králikoch a iné inform

Vzorníky králikov

 

Titulné strany vzorníkov sú vo fotogalérii.

 

Obsah tejto sekcie

6/ Registračné čísla Oblastných výborov SZCH.
5/ Porovnanie hodnotiacich stupníc pri posudzovaní králikov
    - MUDr. Rácz Gabriel, posudzovateľ králikov.
4/ Tetovanie králikov v nemecku - Sika Julián, posudzovateľ králiov.
3/ Belgický vzorník
2/ Švajčiarsky vzorník
1/ Európsky vzorník - preklad všeobecnej časti pripravuje sa
     - Pacek Martina, preklad; Sika Julián, úprava
 
6/  Registračné - tetovacie čísla Oblastných výborov  SZCH

Reg.

číslo

OV-SZCH

Reg.

číslo

OV-SZCH

Reg.

číslo

OV-SZCH

1

Bratislava I.

28

Nové Zámky

55

Žiar n/Hronom

2

Bratislava II.

29

Šaľa

56

Prešov

3

Bratislava III.

30

Topoľčany

57

Bardejov

4

Bratislava IV.

31

Zlaté Moravce

58

Humenné

5

Bratislava okolie

32

Žilina

59

Kežmarok

6

Malacky

33

Bytča

60

Levoča

7

Pezinok

34

Čadca

61

Medzilaborce

8

Senec

35

Dolný Kubín

62

Poprad

9

Trnava

36

Kysucké NM

63

Sabinov

10

Dunajská Streda

37

Liptovský Mikuláš

64

Snina

11

Galanta

38

Martin

65

Stará Ľubovňa

12

Hlohovec

39

Námestovo

66

Stropkov

13

Piešťany

40

Ružomberok

67

Svidník

14

Senica

41

Turčianske Teplice

68

Vranov n/Topľou

15

Skalica

42

Tvrdošín

69

Košice I.

16

Trenčín

43

Banská Bystrica

70

Košice II.

17

Bánovce n/Bebravou

44

Banská Štiavnica

71

Košice III.

18

Ilava

45

Brezno

72

Košice IV.

19

Myjava

46

Detva

73

Košice okolie

20

Nové Mesto n/V

47

Krupina

74

Gelnica

21

Partizánske

48

Lučenec

75

Michalovce

22

Považská Bystrica

49

Poltár

76

Rožňava

23

Prievidza

50

Revúca

77

Sobrance

24

Púchov

51

Rimavská Sobota

78

Spišská N.Ves

25

Nitra

52

Veľký Krtíš

79

Trebišov

26

Komárno

53

Zvolen

80

Ústredný registr.

27

Levice

54

Žarnovica

 

 

 
5/ Porovnanie hodnotiacich stupníc pri posudzovaní králikov
    MUDr. Rácz Gabriel, posudzovateľ králikov
Slovensko v posledných rokoch sa stáva aktívnou súčasťou Európy nielen z politického a ekonomického hľadiska, ale po úspešnom absolvovaní Európskej výstavy zvierat v Nitre sa jednoznačne zaradilo aj medzi vyspelé a uznávané chovateľské krajiny. V ostatných rokoch sa stále viacerí naši chovatelia stávajú pravidelnými návštevníkmi okrem slovenských chovateľských podujatí, aj národných a medzinárodných drobnochovateľských prehliadok v okolitých štátoch. Napriek tomu sú stále mnohí, ktorí pri pohľade na cudzokrajný oceňovací lístok sú bezradní, a často záverečný bodový zisk toho ktorého zvieraťa interpretujú po svojom. Práve pre nich, ale aj pre viac orientovaných si myslím, že základný prehľad a porovnanie oceňovacích zvyklostí a používanie rôznych bodovacích stupníc môže byť nápomocným pri rozhodovaní o skutočnej chovateľskej hodnote zvieraťa.
    Aj keď väčšina oceňovacích lístkov používa tradične 100 bodovú stupnicu, rôzne krajiny kategorizujú zvieratá trošku odlišne, ako aj v mierne posunutých bodových intervaloch. To znamená, že napr. králik ohodnotený s 95,0 bodmi na Slovensku zapadá do klasifikácie „ výborný“ , ale ten istý bodový zisk v Českej republike znamená iba klasifikáciu „veľmi dobrý“ . Slovenská bodovacia stupnica po vydaní nového Slovenského vzorníka králikov ( 2009) sa síce zmenila s vytvorením 7. pozície (starostlivosť o zdravie) s maximálnym počtom 5,0 bodov, súčasne maximálny bodový zisk v 3. pozícii sa znížil na 15,0 s tým, že celkové hodnotenie králika podľa bodového zisku zostalo bez zmeny: výborný králik má bodový    zisk: 95,0 – 100b.,   veľmi dobrý93,0 – 94,5b., dobrý: 89,0 – 92,5b., dostatočný: 85,0 – 88,5b., a králik získavajúci menej ako 85,0 b. je klasifikovaný ako nedostatočný. Analogicky to funguje u mláďat s tým doplnením, že predpokladaný celkový bodový zisk v dospelosti uvádzaný v zátvorke napr. (94,0 ) sa doplňuje aj slovným predikátom „Mláďa veľmi dobré“.  
Český oceňovací lístok králika sa líši od slovenského iba  jedným bodom, a síce na rozhraní kategórie veľmi dobrý – výborný, kde ako výborný je klasifikovaný králik u našich susedov pri bodovom zisku 96,0 a viac. Treba si ale uvedomiť, že aj keď hovoríme o jedno bodovom rozdiele, prakticky sú to dva stupienky kvalitatívnej úrovni, pretože okrem pozície : hmotnosť králika, kde sa priraďujú celé body, v ostatných pozíciach slovenský, český ako aj európsky vzorník bodujú  0,5 bodovou stupnicou. Práve na tomto veľmi zaujímavom rozhraní už každý spomenutý 0,5 bodu sa pridáva alebo uberá veľmi uvážlivo. Ďalším rozdielom oproti slovenskému oceňovaciemu lístku je , že kompenzácia 5 bodov siedmej pozície bola zvolená do 4. pozície (srsť) s maximálnym počtom 15,0 bodov.
Európskou oceňovacou stupnicou sme sa mohli stretnúť, a pokúsiť sa v nej orientovať, na nedávnej Európskej výstave zvierat v Nitre. Podľa reglementu európskej štandardovej komisie z mája 2006 najlepšie zvieratá sa kategorizujú do dvoch samostatných intervalov:  vynikajúci a výborný. Doslovné preklady „vorzüglich“ a „hervorragend „ do slovenčiny nevystihujú jednoznačne kvalitatívne poradie týchto pojmov. Posunuté sú aj ostatné klasifikačné intervaly natoľko, že napr. králika klasifikovaného podľa slovenskej a českej stupnice ako „dobrý“ , európska stupnica podľa aktuálneho bodového zisku môže zaradiť ako „dobrého“ – „uspokojivého“ ale aj dokonca ako „neuspokojivého“. Oceňovací lístok sa najviac odlišuje od vyššie uvedených dvoch aj v tom, že typ a tvar králika sú hodnotené v spoločnej prvej pozícii, kým plemenným znakom sa venuje súčasne 4., 5. aj 6. pozícia. Jednoduchšie povedané akoby tento pohľad nebol tak prísny na typ a tvar králika, za to ale podrobnejšie rozpitváva práve pre dané plemeno charakteristické znaky. Poznamenávam, že podľa upresnenia vyššie uvedeného dokumentu EE (Entente Européenne d´ Aviculture et de Cuniculture/ na všetkých medzinárodných výstavách králikov sa musí posudzovať práve podľa tohto európskeho štandardu, môže byť ale použitý aj na výstavách na národnej úrovni.
    Ak si porovnáme využívanie hodnotiacich stupníc hore uvedených krajín - v tabuľke znázornené bielou obojstrannou šípkou - je zrejmé, že aj tu sú určité diferencie.    Maximálne bodové zisky u najlepších zvierat v Českej republike na okresných,  medziokresných výstavách a súťažiach sú do 95,5 bodov, výnimočne až 96,0 b. Na celoštátnej výstave drobných zvierat v dňoch 21.-23.11.2008 Praha-Letňany najviac bodov 96,5 získalo 5 zvierat, čo z celkovo prihlásených 1794 králikov znamená necelých 0,3% ! Kritérium výbornej klasifikácie : 96,0 a 96,5b spľňalo 27 králikov, čo predstavuje 1,5% všetkých prihlásených. Ak sa pozrieme na opačný pól výsledkov možno konštatovať, že najnižšie bodové zisky boli na tejto výstave 90,5 ( 6 králikov ), a  klasifikáciu „dobrý“ dosiahlo celkom 94 králikov, t.j. 5,2%. 90,0 bodov bolo pridelených iba jednému králikovi v expozícii novošľachtených. Aj na výstavách na okresnej úrovni 90,0 bodové králiky sa vyskytujú iba v celkovom množstve 1-2 kusov.
Štatistické výsledky Celoštátnej výstavy zvierat v Nitre v roku 2008 nám ukazujú, že maximálne bodové zisky 97,0 bodov dosiahli 3 králiky z celkového počtu prihlásených 2313, to znamená 0,13% ! 96,5 bodov získalo 16 králikov ( 0,7%) . Klasifikácia „ dobrý“ bola udelená celkom 108 ( 4,67%/ králikom pri bodovom rozpätí 89,5 – 92,5 bodov, pričom najnižšie hodnotenie dostalo jedno zviera z  najmenej prešľachtených králikov nášho národného plemena: zoborský, ale 90,0 a 90,5 bodov získali tiež iba po troch králikoch. Okrem uvedených dvoch koncov *Gaussovej krivky, ktoré nám spolu dávajú takmer 5,5% všetkých prihlásených králikov, ostatok 94,5% sa vošlo do bodovacieho intervalu medzi 93,0  95,5 bodov.
26. Európska výstava zvierat v Nitre nám priniesla tiež vcelku zaujímavé štatistické výsledky. Na túto prestížnu prehliadku bolo prihlásených úctyhodných 7890 králikov, ktorým medzinárodný posudzovateľský zbor prideľoval body v rozmedzí od 90,0 až 98,0. (Jediného králika NoSč s bodovým ziskom 89,5 som nezabral do tohto prehľadu.) Ako to prezentuje aj priložená tabuľka, v tomto prípade išlo o použitie intervalu bodovacej stupnice v najširšom rozmedzí. 90,0 bodov dostali dva, 90,5 bodov jeden, 91,0 bodov päť, a 91,5 bodov šesť osem králikov, celkovo teda vyhovujúcu klasifikáciu ( 90,0- 91,5b) malo 16 králikov, čo odpovedá zanedbateľným 0,20% zo všetkých prihlásených. Naopak, najvyššie bodové zisky zapadajúce do klasifikácie vynikajúci (97,0 – 100b), získalo celkom  372 zvierat, t.j. 4,71%. Z uvedeného počtu  311 králikom bolo pridelených 97,0 bodov, 52 zvierat dostalo 97,5 bodov, a iba deviatim bolo pridelených 98,0 bodov. Tento maximálny bodový zisk odpovedá 0.11% zo všetkých prihlásených. Klasifikácia nevyhovujúci bola pridelená iba zvieratám s výlukovými chybami a nie kvôli bodovému zisku pod 90,0 bodov.
Ak si v tabuľke porovnáme hodnotiace zvyklosti je evidentné, že najširší bodovací interval je využívaný na medzinárodnej úrovni (90,0 – 98,0) , potom na Slovensku (90,0 – 97,0) a najužší v Českej republike (90,0 – 96,0).  Osem, sedem a šesť bodový interval   znamená pri 0,5 bodovom posúdení v skutočnosti 18, 16, a 14 stupňový hodnotiaci interval z teoreticky 100 bodového, presnejšie 200 stupňovej možnej škály. Je tiež pozoruhodné, že menej ako 90,0 bodov sa neprideľuje ani na našich ani na českých výstavách s tým, že sa nevyužíva v plnej šírke ani klasifikačný interval dobrý (89,0 – 92,5 b), nehovoriac o klasifikačnom stupni dostatočný (85,0 – 88,5b). Akoby 90,0 bodov bolo rešpektovaných vo všeobecnosti ako neprekročiteľná spodná hranica.
Aktuálne stále platí postulát v posudzovaní drobných zvierat, že v každej krajine sa posudzuje menej či viac odlišným spôsobom. Pri náhľade na dané zviera ten ktorý posudzovateľ podľa zaužívaných zvyklostí môže prikladať väčšiu alebo menšiu váhu k jednotlivým chybám resp. pozíciam. Pramenia z toho rozdielne bodové zisky králika od rôznych posudzovateľov. Ešte výraznejšie sa to môže prejaviť pri systéme posudzovania A,B, hlavne ak sa dvom posudzovateľom pri zahájení práce nepodarí dostať sa v náhľade na zvieratá na spoločného menovateľa. Boli sme toho svedkami aj na Európskej výstave v Nitre, kde sa objavovali vcelku vyrovnané kolekcie králikov s undulujúcimi (kolísavými) bodovými ziskami jednotlivcov, niekedy s rozdielom až 2 – 2,5 bodov. 
    Posudok zvieraťa je dobrý v tom prípade, keď používanú bodovaciu stupnicu využije v čo najširšom rozsahu, a bodové zisky sa nekumulujú (nezhusťujú) úzko vedľa seba. Ak by sa bodovacie intervaly využívali vo všetkých klasifikačných kategóriach rovnomerne, pomohlo by to k lepšej orientácii v kvalite vystavených zvierat, pole súťažiacich by bolo viac roztiahnuté, výborné zvieratá by sa dali jednoznačnejšie oddeliť od veľmi dobrých resp. vynikajúce od výborných. Ak chceme plne využívať hodnotiacu škálu v kategóriach najlepších klasifikácií ( výborný, veľmi dobrý), mali by sme to praktizovať aj na druhom póle stupnice      (dostatočný, nedostatočný). V opačnom prípade hodnotenie sa stáva jednostranným, s väčším množstvom zvierat s vyšším bodovým ziskom. Podľa súčasných zvyklostí posudzovania klasifikácia nedostatočný je prideľovaná zvieratám iba v prípadoch tzv. „výlukových chýb“, nie však pre celkový bodový zisk 84,5 bodov a menej.
    Tendencia zbližovania posudzovacích zvyklostí, praktík a postupov ako aj zjednotenie všeobecných princípov posudzovania na medzinárodnej úrovni je stále viac akceptovaná, ba ukazuje sa ako nutnosť pri stále sa rozširujúcej spolupráci chovateľov. Podobný zorný uhol náhľadu je potrebný, pretože každý posudok znamená predovšetkým návod k ďalšiemu smerovaniu šľachtenia a udržaniu plemena resp. farebného rázu. Treba si ale uvedomiť, že ide o zdľhavý proces, ktorý bude vyžadovať veľa úsilia ale aj trpezlivostí a tolerancie tak zo strany posudzovateľov ako aj zo strany chovateľov, vystavovateľov.
    Nuž, milí priatelia musíme si uvedomiť , že i králik  s vysokým celkovým bodovým ziskom nemusí automaticky priniesť zlepšenie chovu, ak nedostatky – prednosti zvieraťa nie sú zosúladené s kvalitami potencionálnych chovných partnerov. Často aj zviera s priemerným bodovým ziskom, po citlivom výbere partnera na základe dôslednej analýzy jednotlivých hodnotiacich pozíc, môže priniesť odchov na kvalitatívne vyššej úrovni. Naučme sa teda vyberať   zviera predovšetkým podľa bodových ziskov a poznámok jednotlivých pozíc oceňovacieho lístka, pri súčasne objektívnom ohodnotení kvalít jeho plánovaného konkrétneho chovného partnera a jasne definovanom chovnom cieli. 
*Gaussova krivka – vyjadruje hustotu normálneho rozdelenia pravdepodobnosti skúmaného    javu  
 
 Tabuľka : Bodovacie stupnice, klasifikácie: slovenská, česká a európska
Legenda:         používaný interval bodovacej stupnice
 
4/ Chovatelia králikov v SRN.   
Julián Sika, hodnotiteľ králikov
Nemeckí chovatelia králikov sú organizovaní v samostatnom chovateľskom zväze. Najvyšším orgánom je ústredie nemeckých chovateľov králikov. V jeho čele stojí prezident. Ďalšími funkcionármi sú : viceprezident, čestný pokladník, jednateľ, referent pre verejné záležitosti, referent pre školenia, vedúci ženskej skupiny (výrobky z králičích produktov), vedúci plemennej knihy pre normálne a krátkosrsté plemená, vedúci pre chov angor, vedúci pre kluby, vedúci pre mláďež, vedúci posudzovateľov, vedúci pre distribúciu tlačovín. Do ústredia patrí i štandardová komisia. Jednotlivé krajské zväzy majú podobnú organizačnú štruktúru, v ktorej čele stojí predseda. Zväz má celkom 16 spolkových krajov. Spolkových zväzov je ale 20 z dôvodu, že niektoré spolkové kraje sú ešte delené. Nižšia tabuľka uvádza názvy jednotlivých krajských zväzov, príslušné označenie spolkového kraja pre potreby tetovania, počet členov v roku 1999 a 2002 (údaje sú z roku 2003).
  Systém tetovania :
  Ľavá ušnica napr.: 1525znamená; prvé číslo je mesiac narodenia; druhé číslo je posledné číslo letopočtu – teda január 2005; ďalšie poradové číslo králika. Pravá ušnica napr.: T133; písmeno udáva spolkový kraj (zväz) a číslo udáva príslušné číslo organizácie v rámci krajského zväzu; teda králik pochádza z Durínska.   Mladý chovatelia majú doplnené tetovanie u písmena príslušného kraja o písmeno „J“; teda BJ 107, čo znamená, že králik je mladého chovateľa a pochádza z Bavorska.   Svoje označenie majú i králiky novošľachtené (naše výskumné a regeneračné chovy), ktorým sa pridáva pred písmeno krajského zväzu pridáva písmeno „N“; teda je to potom NB 107.  
 
Kraj tetovacia značka
Názov krajského zväzu zväzu
Počet členov
1999
2002
C
Bádensko
17 163
16 266
B
Bavorsko
29 331
27 772
D
Berlín - Braniborsko
3 120
3 125
HB
Brémy
947
887
 HH
Veľký Hamburgh
850
780
F
Hannoversko
7 561
7 145
H
Hesensko – Nasavsko
14 482
13 147
K
Kur – Hesensko
3 884
3 582
M
Meklenbursko –  Predné Pomoransko
1 159
1 064
R
Porýnie
5 466
4 976
RN
Porýnie – Nasavsko
1 632
1 517
P
Porýnie- Falcko
8 062
7 409
SR
Sársko
2 930
2 775
S
Sasko
7 374
7 468
G
Sasko – Anhaltsko
3 277
2 805
U
Šlesvicko – Holštýnsko
2 238
2 012
T
Durínsko
4 875
4 637
I
Wesersko – Ems
5 480
5 374
W
Vestfálsko
9 022
8 218
Z
Virtembersko –
Hohenzollernsko
33 133
32 327
Posudzovatelia celkom
1 384
1 376
Mláďež celkom
22 474
22 260
Celkom
185 844
176 894
 
                          3/  VZORNÍK PLEMIEN KRÁLIKOV V BELGICKU  
 
Chov králikov v Belgicku je pre väčšinu našich chovateľov veľkou neznámou. Za pozornosť však stojí ich , minuloročné vydanie , vzorník plemien králikov. V niektorých prípadoch môže byť aj inšpiráciou do budúcnosti pre našich králikárov. Táto publikácia v krúžkovej väzbe má úctihodných 525 strán , aj keď je treba pripomenúť , že niektoré strany sú celkom prázdne . Spracovalo ho 11 členov štandardovej komisie. Jedným z nich je aj Dieter  Plumanns viceprezident tamojšieho chovateľského zväzu a zároveň sekretár štandardovej komisie králikarskej sekcie EE. Jeho meno sme spomenuli aj v minulom Chovateľovi v súvislosti s prvým medzinárodným školením posudzovateľov králikov v Luxenbursku .  
Z všeobecnej časti belgického vzorníka je určite zaujímavé , že u všetkých plemien , uvedených v štandarde , je udaná i potrebná veľkosť výstavných klietok . Pre obrov je to     60x 60 cm , pre králikov stredných a malých plemien 50 x 50 cm a pre králikov plemien zakrslých 40 x 40 cm.
Z hľadiska hodnotenia sú plemená rozdelené do siedmych skupín , a to podľa rovnakých hľadísk , ktoré prezentuje vzorník v SNR či vzorník európsky. Súčasť tejto knihy je vzorník plemien morčiat. Do prvej skupiny patria plemená jednofarebné , do druhej plemená s kresbou  , do tretej striebristá a s perlovaním , do štvrtej plemená zo znakmi , do piatej biele , do šiestej barani a do siedmej plemená dlhosrsté , krátkosrsté a saténové . Pre všetky skupiny platí , že v prvej pozícii je hodnotený tvar a typ ( 20 bodov ) , druhá pozícia patrí hmotnosti   ( 10 bodov ) , a potom tretia srsti ( 20 bodov ) . Štvrtá , piata a šiesta pozícia je„ individuálna´´ podľa hore uvedených skupín . V každej z nich môže králik obdržať maximálne 15 bodov . Pre králikov bielych plemien platí , že v štvrtej pozícii sa hodnotí hlava , v piatej uši a v šiestej farba . U králikov plemien s kresbou sa boduje v štvrtej pozícii kresba hlavy , v piatej kresba tela a v šiestej farba. Siedma pozícia je dotovaná piatimi bodmi , hodnotí sa opatera a zdravie .
Najpočetnejšou plemennou skupinou , ktorá zahrňuje aj plemená nám neznáme či známe pod celkom inými názvami , je tá prvá . Patrí sem aljaška , beige ( separátor ), zajačí ( farebný ) , modrý z Hamu , modrý zo svätého Mikuláša , burgundský , dajlenár , zakrslý farebný* , flanderský obor ( náš BO ) , gouwenár , šedý bourbonský , veľká činčila , havana francúzskeho smeru a havana holandského smeru , gaštanový lotrynský , malá činčila, rys, marburský , novozélandský červený , normandský , perlový z Halle , saský zlatý , steinkaninchen , thrianta , beverenský , viedenský farebný.
Druhá skupina zahrňuje nasledujúcich desať plemien: anglický strakáč , zakrslý farebný , holandský , hototský , japonský , malý strakáč , meklenburský strakáč , rýnský strakáč , obrovitý strakáč ( NoS ) , ruský.
Tretiu skupinu tvorí týchto sedem plemien : belgický striebristý , šampanský striebristý , anglický striebristý ( náš striebristý malý ) , zakrslý farebný , veľký striebristý , veľký svetlý striebristý a perlový.
Štvrtá skupina zo znakmi zahrňuje deväť nasledujúcich plemien : zakrslý farebný , kalifornský , trieslový , kuní , rhônský , sallander , pieskový z Voges , strieborná líška ( náš bielopesikatý ) , durinský.
Piatu skupinu tvorí 12 nasledujúcich plemien : zajačí biely, hermelín, hulstrander, novozélandský biely, poľský červenooký aj modrooký, biely beverenský, biely bouskatský, biely z Derdenmonde , biely selský, viedenský biely. 
Menej početná je šiesta skupina , prezentovaná baranmi. Patria sem anglický, francúzsky, malý, míšenský a zakrslý baran.
 Siedma skupina má nasledujúcich sedem zástupcov : angora , zakrslá angora, líščieho, zakrslého líščieho, rexa , zakrslého rexa a saténového.
V ďalšej časti vzorníka je uvedená požadovaná hmotnosť pre zisk 8, 9, 10 bodov. Ďalej je zaujímavosťou aj to, že požiadavky na hmotnosť králikov niektorých plemien sú uvádzané pre samcov a iné pre samice. U väčšiny plemien je ďalej uvádzaná minimálna a maximálna dĺžka uší. Výnimku tvoria iba flanderský obor, obrovitý strakáč, zakrslá angora, zakrslý farebný, zakrslý líščí, hermelín, poľský biely červenooký a modrooký a zakrslý rex.
V ďalšej časti vzorníku sú uvedené všeobecné požiadavky na utváranie jednotlivých pozícii s uvedením prípustných a neprípustných vád. Sú tu aj zásady pre registráciu a tetovanie králikov s príslušnými nákresmi , ktoré znázorňujú napr. meranie dĺžky uší. Potom nasledujú štandardy jednotlivých plemien. Je uvedení používaný názov, a to v nemeckom, francúzskom a anglickom jazyku. Zároveň je uvádzaná aj krajina pôvodu , každé plemeno má fotografiu svojho zástupcu. Nasleduje príslušná bodová stupnica a popis jednotlivých pozícii. Prípustné a neprípustné vady sú uvedené na konci celého popisu súhrnne , nie ako u nás – konkrétne pre každú pozíciu.
Celkove vzorník popisuje 73 plemien králikov . 
*Pozn. : Keď sú zakrslý farebný uvádzaný vo viacerých skupinách , týka sa to vždy príslušného farebného rázu.  
 
Beverenský biely, krajina pôvodu Belgicko , hmotnosť 3,5 kg, dĺžka uší 11– 12,5cm
Zakrslý rex dalmatinský strakáč čierny, krajina pôvoduNemecko, Holandsko, 1,10–1,35kg dĺžka uší 6 cm.
Steinkaninchen, krajina pôvodu Belgicko, farebný ráz železitý a zajačí divoký , hmotnosť 2,50–2,75 kg , dĺžka uší 9–11,5 cm. 
Biely z Dendermonde, krajina pôvodu Belgicko , hmotnosť 4,5–5kg , dĺžka uší 13,5– 15cm .
Belgický striebristý, krajina pôvodu Belgicko , hmotnosť 4,5–5 kg , dĺžka uší 13–14,5cm.
Hulstlander, krajina pôvodu Holandsko , hmotnosť 2,5kg , dĺžka uší 8–10cm.
Sallander, krajina pôvodu Holandsko, hmotnosť 3,5kg , dĺžka uší 11–13cm.
Pieskový z Voges, krajina pôvodu Francia , hmotnosť 3– 3,25kg, dĺžka uší 10–12cm
Biely selský, krajina pôvodu Dánsko , hmotnosť 4–5kg, dĺžka uší 11–13cm.  
Belgický obor – požadovaná hmotnosť na 10 bodov je 7 a viac kg, minimálna dĺžka uší je stanovená na 17cm.  
Belgický obor albín sa v požiadavkách na hmotnosť ani na dĺžku uší od predchádzajúceho nelíši. 
Nemecký obrovitý strakáč má požiadavku na hmotnosť 6kg a viac , na dĺžku uší minimálne 16cm .Šesť až osem škvŕn bočnej kresby má mať veľkosť asi 3cm. Biely bouskatský je albínom patriacim do skupiny obrov. U samíc je na plný počet bodov požadovaná hmotnosť minimálne 6kg, u samcov 6,5kg. Požadovaná dĺžka uší je 15–18cm.
Francúzsky baran má mať hmotnosť minimálne 5,5kg , dĺžka uší je stanovená na 38–45cm , ideálna dĺžka uší je 42cm. 
Modrý z Hamu má požiadavku na hmotnosť pre udelenie 10 bodov 5,5–6kg , dĺžka uší je 14,5–16cm, krycia farba je modrá        
Modrý zo Svätého Mikuláša sa s predchádzajúcim v požiadavkách na hmotnosť nelíši , dĺžka uší je požadovaná medzi 14–16cm, krycia farba je svetlo modrá . Zástupcovia predchádzajúceho plemena nemajú mať kryciu farbu svetlejšiu než viedenský modrý . 
Francúzsky striebristý má mať ideálnu hmotnosť 4,5–5kg/*. Dĺžka uší je 13–14,5cm.
Anglický baran má požadovanú hmotnosť 4,5–5kg , max. 5,5kg. Minimálna dĺžka uší je stanovená na 58cm , ideálna na 66cm, maximálna na 70cm . Minimálna šírka uší je 12cm , ideálna a zároveň maximálna je 15cm. 
Činčila veľká ideálna hmotnosť je 4,5–5kg , uši majú mať dĺžku 13–15cm.
Veľký svetlý striebristý sa v požiadavkách na hmotnosť nelíši od francúzskeho striebristého. Rozdiel je v dĺžke uší, ktorá má byť 12–14cm. Rozdiel medzi jedincami týchto dvoch plemien v krycej farbe a striebritosti v celku zodpovedá i našej charakteristike. 
Biely z Dendermonde má mať ideálnu hmotnosť 4,5–5kg, dĺžku uší 13,5–15cm. je to albín. Pod jedno plemeno s viac farebnými rázmi je zaradený viedenský „farebný“ . Zahrňuje sfarbenie divoké, čierne, modré s požiadavku na svetlo modrú kryciu farbu a divoko modrú. Pre králikov všetkých farebných rázov platí ideálna hmotnosť 4,5–5kg , max. 5,5kg. Dĺžka uší je 12–14cm.
Meklenburský strakáč je uznávaný vo farbe čiernej, modrej a červenej. Ideálna hmotnosť je 4–5kg max. 5,5kg. Dĺžka uší má byť 13–15cm.
Biely selský je albínom z hmotnosťou 4–5kg, max. 5,25kg, uši majú dĺžku 11–13cm. Rozdiel oproti bielemu z Dendermonde je vidieť na priložených fotografiách. No v porovnaní z novozélandským bielym sa rozdiel už tak nejaví , predovšetkým u menej výrazných typov . Môže to pripomínať situáciu albínov stredných plemien u nás na prelome 60. a 70. m. st.(Novozélandský biely, dánsky biely a český albín). 
Veľký striebristý, podľa nášho vzorníku nemecký veľký striebristý, je uznaný vo farebnom ráze čiernom, modrom havanovitom, žltom a divokom. Odtieň  striebritosti je buď svetlý ,stredný alebo tmavý. Ideálna hmotnosť je 4,25–4,75kg, max. 5,25kg.Dĺžka uší je stanovená na 13–15cm.
Šedý bourbonský je chovaný vo farbe divokej a železitej, uši majú mať dĺžku 12–13cm, min. 11a max. 13,5cm. Hmotnosť by mala byť 4–4,75kg, max. 5kg.
Míšenský baran je uznaný vo farbe svetlej , divokej, čiernej, modrej, havanovitej a žltej. Ideálna hmotnosť je 4,5kg , max. 5,5kg . Požiadavka na dĺžku uší je 36–40cm. 
Angora by mala mať srsť dlhú 7cm ideálna hmotnosť 4,5kg. 
Belgický striebristý má stanovenú hmotnosť u samíc 4,5kg , u samcov 5kg a z nášho pohľadu sa veľmi približuje nemeckému veľkému striebristému v čiernej farbe.  
Novozélandský červený má stanovenú hmotnosť u samíc 4,5 a u samcov 5kg .Krycia farba by mala pripomínať líščiu červeň , dĺžka uší je stanovená na 9–11,5cm . Trocha prekvapuje dĺžka srsti – 4cm.
Novozélandský biely má požiadavku na hmotnosť aj dĺžku uší celkom totožnú s predchádzajúcim plemenom. U jedincov oboch plemien aj pohlavia je maximálna hmotnosť p 0,5 kg vyššia. 
Burgunský by mal mať ideálnu hmotnosť 4–4,5kg, max. 5kg. Krycia farba je žltočervená.
Hototský biely má ideálnu hmotnosť 4–4,5kg, max. 5kg. Požiadavka jedného kresbového znaku – očných krúžkov je 3 až 6 mm.
Ďalším uvedeným plemenom je rex . Ideálna hmotnosť je 3,4–4,5kg , max. 5kg. Dĺžka uší by mala byť 11–13cm , srsti 16až 20mm. Patria sem nasledujúce farebné rázy : kastorex, havana, perlový, rys, kuní modrý, dalmatinský strakáč, japonský, ruský, čierny, žltý , činčilový, opálový (modrý rys ) , vydrí ( ten má ďalej ráz čierny, modrý a hnedý ), biely červenooký a modrooký, trieslový, viedenský modrý, beverenský modrý s požiadavkou na intenzívne svetlomodré sfarbenie, durynský, kuní hnedý, siamský, trojfarebný strakáč (rýnský strakáč ).
Dalmatinský strakáč je uznaný vo farbe čiernej, modrej, hnedej, žltej, madagaskarovej a trojfarebnej. Kalifornský je uznaný iba čierny s ideálov hmotnosťou 4,25kg, max. 4,75kg. Dĺžka uší je 11–13cm.  Viedenský biely má ideálnu hmotnosť 4kg, max. 4,5kg. Pre zaujímavosť uvádzam , že pri minimálnej hmotnosti (3kg) ide o zisk 8 bodov. Dĺžka uší by mala byť 11–12,5 cm .
Rýnsky strakáč má ideálnu hmotnosť 3,75–4kg, max. 4,5kg. Dĺžka uší má byť 11–13cm , šesť až osem škvŕn bočnej kresby by malo byť v priemere 3cm . Na základnej farbe je kresba čiernych a žltých škvŕn.  
Zajačí je uvedený podobne ako viedenský – jednu skupinu tvoria tzv. „ farebný“ , kam patrí zajačí ( náš divoko ohnivý ) , čierny a trieslový. Ako samostatné plemeno je uvádzaný biely červenooký . Pre zajačieho platí požiadavka na ideálnu hmotnosť 3,5–4kg max. 4,5kg . Dĺžka uší je 12–15cm.  Japonský má ideálnu hmotnosť 3,5–4kg , max. 4,5 kg. Krycia farba je svetlo divoká s načervenalým nádychom. Uši majú mať dĺžku 12–15cm.
Durynský má ideálnu hmotnosť stanovenú na 3,5kg, max. 4kg. Dĺžku uší má mať 11–13cm.
Sallander má požiadavku na hmotnosť a dĺžku uší zhodnú s durynským . Z hľadiska krycej farby treba uviesť , že ide o „ vybielenie“ durynského . 
Bielopesikatý je uznaný čierny, modrý a havanovitý . Hmotnosť a dĺžku uší ma mať rovnakú ako durynský.  
Bevernský je opäť rozdelený na tzv.farebných a bielych . U farebných je uznaný modrý s požiadavkou na intenzívne svetlo modrú farbu ( ako nezábudka ) a potom čierny. Biely je uznaný ako červenooký a modrooký . Zvláštnosťou tohto plemena je tzv. mandolinový tvar tela, ktorý je daný výraznou šírkou svalnatých panvových končatín. Požiadavka na ideálnu hmotnosť je 3,5 kg max. 4kg . Dĺžka uší je 11–12,5cm. 
Saténový má stanovenú ideálnu hmotnosť na 3,25kg až 3,5kg max. 3,75kg . Dĺžka uší je 10–12cm. Sú uznané nasledujúce farebné rázy : čierny, modrý, havana, žltý, červený, zajačí, oranžový, činčilový, kalifornský, hnedý, modrý, siamský, durynský, biely (slonová kosť )  Ideálna hmotnosť u aljašky činí 3,25kg , max. 4kg. Dĺžka uší je 10–12cm. Kuní je uznaný vo farbehnedej , modrej a žltej , čo je naša siamská. Ideálna hmotnosť je 3–3,25kg max. 3,5kg. Dĺžka uší je 8–10 cm.
Pieskový z Voges má ideálnu hmotnosť 3–3,25 max. 3,5kg .Dĺžka uší je 10–12cm . Krycia farba pripomína „ bielu kávu“ , pri čom tzv. extrémny sú svetlo hnedý.
Malý strakáč s uvedením krajiny pôvodu Česká republika. Požadovaná ideálna hmotnosť je 3kg max. 3,75kg. Uši majú mať dĺžku 10–12cm. K ďalšej zaujímavosti patrí , že malý lalok u starších samíc je prípustný. V popise kresby sa uvádza , že presnejší je uvedený odkaz na popis kresby rýnského strakáča , rovnako ako u kresby tela . Je uznaný vo farbe čiernej , modrej a hnedej s havanovitým odtieňom .
Separátor tak tiež český luštič , má ideálnu hmotnosť 3kg max. 3,5kg . Uši by mali merať 10–12cm. Dajlenár má mať ideálnu hmotnosť 3kg max. 3,5kg a dĺžku uší 10–12cm. 
Líščí je uznaný čierny havanovitý, marburský ( svetlo modrý s požiadavku na pastelovú modrú) , činčilový , biely červenooký a modrooký. Ideálna hmotnosť má byť 3kg, max. 3,5 kg. Uši majú stanovenú dĺžku 10–12cm , srsť 5až 8 cm.
Gouwenaar má ideálnu hmotnosť 3kg max. 3,5kg . Dĺžka uší je 10 –12cm, krycia farba byť svetlo pastelovo modrá.
Havana tzv. holandského smeru má požiadavku na ideálnu hmotnosť 3kg, max. 3,5kg . Krycia farba má byť tmavo hnedá.
Malý baran  ideálna hmotnosť činí 3kg max. 3,5kg. Minimálna dĺžka uší je 30cm , ideálna 33 a max. 36cm.
Rys a perlový majú rovnakú ideálnu hmotnosť a to 2,75až 3kg max. 3,25kg . Dĺžka uší u rysa je 10až 12cm , u perlového 9až 11 cm.
Anglický strakáč je uznaný vo farbe čiernej , modrej hnedej , oranžovo žltej, izabela, madagaskarovej, trojfarebnej divokej. Ideálna hmotnosť je 2,75kg max. 3,25kg . Dĺžka uší má byť 9–11cm.
Marburský by mal mať ideálnu hmotnosť2,75kg max. 3,25kg. Požadovaná dĺžka uší je 9–11cm.
Rovnaké požiadavky na hmotnosť a dĺžku uší má aj rhônský a saský zlatý. Krycia farba saského zlatého by mala byť červeno žltá . Ideálna hmotnosť činčily malej činí 2,5 až 2,75 kg max. 3kg.
Steinkanichen je uznaný vo farbe železitej a rôznych odtieňoch divokej farby. Požiadavka na ideálnu hmotnosť je 2,5kg až 2,75kg max. 3kg, dĺžka uší ja stanovená na 9 až 11,5cm.
Anglický striebristý, náš striebristý malý je uznaný vo farbe divokej , čiernej, modrej, hnedej a žltej . Tón striebrosti je uznaný svetlý , stredný a tmavý . Ideálna hmotnosť je 2,5kg , max. 2 75kg, dĺžka uší je 8až 10cm.
Rovnakú požiadavku na hmotnosť a dĺžku uší má holandský , ktorý je uznaný vo všetkých klasických farbách.  
Hulstlander je leucínom, ktorý bol uznaný v Holandsku v roku 1984. Jeho ideálna hmotnosť je 2,5 kg max. 2,75kg , dĺžka uší je 8až 10 cm. Rovnakú hmotnosť aj dĺžku uší má stanovenú aj trieslový , ktorý je uznaný v čiernej , hnedej, modrej a perlovej farbe.
Thrianta sa podobá saskému zlatému , a tiež nášmu českému červenému. Krycia farba by mala byť oranžovo červená. Za ideálnu hmotnosť sa považuje 2,5kg max. 2,75kg , dĺžka uší má byť 8–10cm. 
Havana tzv. francúzskeho smeru má mať ideálnu hmotnosť iba 2,25kg max. 2,5kg, dĺžka uší je stanovená na 9až 10cm. Krycia farba má byť „tmavo havanovitá“. 
Perlový z Halle má na hmotnosť rovnaké požiadavky , ale uši by mali mať dlhé 8až 10cm . Krycia farba je šedomodrá zo slabým platinovým leskom . 
Ruský je uznaný čierny, modrý a havanovitý. Má rovnaké požiadavky na hmotnosť a dĺžku uší ako perlový z Halle. 
Gaštanový lotrynský pochádza z Francie a má mať skutočne gaštanovo hnedú kryciu farbu . Jeho ideálna hmotnosť je 2až 2,25kg max. 2,5kg, dĺžka uší je 8–10cm.
Zakrslý baran ideálna váha  je 1,35až 1,55kg max. 1,65kg . Uši majú rozpätie 21až 26cm a ich ideálna dĺžka by mala byť 22až 25 cm.
Zakrslá angora je uznanábiela červenooká , modrooká, čierna, hnedá a modrá. Jej ideálna hmotnosť je 1,4kg max. 1,75kg . Maximálna dĺžka uší je 8cm , dĺžka srsti 5cm.
Hermelín má ideálnu hmotnosť 1,2 až 1,35kg , max. 1,5kg. Požadovaná šírka čela u samcov je 5,5cm , a u samíc 5cm.Ideálna dĺžka uší má byť 5,5cm , max. 7cm. Za krajinu pôvodu je uvedené Nemecko a hermelín je uznaný ako modrooký.
Zakrslý rex má ideálnu hmotnosť 1,10kg až 1,35kg  max. 1,5kg. Dĺžka srsti je stanovená na 14 až 17 mm. Je uznaný v nasledujúcich zafarbeniach : kastorex, čierny, modrý, havanovitý, žltý, perlový, činčilový, durynský, rys opálový, kuní hnedý a modrý , vydrí , dalmatinský strakáč, strakáč trojfarebný, japonský, ruský, trieslový, biely červenooký a modrooký.
Zakrslý farebný má ideálnu hmotnosť 0,95 až 1,05 kg , max. 1,1kg maximálna dĺžka uší je 6cm . Toto všetko patrne pod vplyvom krajiny pôvodu – Holandsko . Farebný zakrslíci sú potom rozdelený do jednotlivých skupín , podobne ako sú rozdelené všetky plemená na začiatku vzorníku. Teda jednofarebný , s kresbou , zo znakmi a striebristé . Uznaný je aj kuní hnedý homozygot. 
Zakrslý líščí má požiadavku na ideálnu hmotnosť 0,95 kg až 1,05 kg , max, 1,10kg Dĺžka uší je rovnaká ako u zakrslých farebných , dĺžka srsti má byť 3,5 až 5cm, ideálne sú 4cm . Uznaný je vo farbe čiernej , modrej havanovitej , činčilovej a bielej červenookej a modrookej. Posledné dve miesta patria králikovi poľskému ,  u ktorého je ako krajina pôvodu udané Anglicko . Toto plemeno je zvlášť ako samostatné uvádzané v červenookej a modrookej variante . Ideálna hmotnosť je 0,95 až 1,05 kg, max. 1,10kg. Maximálna dĺžka uší je 6 cm. Do určitej miery zodpovedá , spolu s uvedením hermelín , našim Heč a Hem .
Už v úvode som uviedol , že vzorník používa rovnaké rozdelenie plemien a bodovacej stupnice z toho vyplývajúcej , ako vzorník SRN – európsky . Veľmi podobná je teda aj charakteristika či popis jednotlivých požiadavkou . Zaujímavé je uvedenie niektorých plemien , pre mnohých našich chovateľov neznámych a v ojedinelých prípadoch maximálne z niektorých článkov v minulosti publikovaných Ing. Fingerlandom .Úplne inú predstavu by si ale mohol každý králikár vytvoriť , pokiaľ by si pozrel zástupcov týchto plemien na vlastné oči.  Z vlastnej skúsenosti viem , že popis napríklad farby je jedna vec a skutočnosť potom druhá. Rozhodne by bolo veľkým spestrením pripravovanej európskej výstavy predvedenie králikov u nás neznámych plemien z Belgicka , Luxemburska a Holandska.  
Pozn.   * Ideálna hmotnosť = 10 bodov , maximálna = 9 bodov . 
     
  Štandard pre posudzovanie králikov  vo ŠVAJČIARSKU  
 
Bol vydaný švajčiarskym králikárskym zväzom v roku 2003. V samotnom úvode príhovor podpísaný prezidentom komisie pre spracovanie vzorníkov Hansom Ulrichom Schmidtom. Ako som minule napísal , že Švajčiari sú z nášho pohľadu trocha konzervatívny , naplno to tento vzorník potvrdzuje. Vo všeobecnej časti sú uvedené všeobecné požiadavky na utvorenie jednotlivých exteriérových znakov králikov. Je používaná sto bodová stupnica , ktorá je rozdelená do ôsmich pozícii. Prvá až štvrtá pozícia je rovnaká pre všetky plemená, piata až siedma pozícia je individuálna pre rôzne plemená a zároveň sa líšia aj dotáciou bodov . Maximum ale je 40 bodov.  
 
Prvá pozícia                    – Hlava , uši , krk                                                  10 b. 
Druhá pozícia                – Prsia , lopatky, hrudné končatiny , postoj            10 b.
Tretia pozícia                – Zadok , kyčle , panvové končatiny, brušné línie   10 b.
Štvrtá pozícia                – Srsť a koža                                                             20 b. 
Piata až siedma pozícia – Individuálne plemenné zvláštnosti                        40 b.  
Osma pozícia               – Starostlivosť o zdravie                                          10 b.
 
Maximálny počet bodov v pozíciách je 10, 15 a 20 . 
Používajú sa aj pol bodové dotácie . Za pozornosť stojí aj vyjadrenie jednotlivých bodov : 
 
20 bodov - ideál , 19 bodov – veľmi dobre , 18,5 – 18,0 dobre 
15 bodov - ideál, 14,5 bodu – veľmi dobre , 14,0 – 13,5 dobre
10 bodov - ideál,   9,5 bodu – veľmi dobre ,             9,0 dobre 
 
Vzorník ďalej uvádza hmotnosť minimálnu , ideálnu a maximálnu . Je zdôraznené, že neexistuje žiadna tolerancia u minimálnej hmotnosti. Okrem obrov a novozélandského bieleho samostatná pozícia hmotnosť nieje .
Vzorník popisuje celkom 38 plemien , čo je pre nás počet nezvykle malý. Delenie plemien je iba z hľadiska hmotnosti. Do skupiny zakrslých patria tri plemená. Do skupiny malých 14 plemien , do skupiny stredných 17 plemien a do veľkých 4 plemená.
Popis plemien má nasledujúcu štruktúru : názov plemena , minimálna hmotnosť , ideálna hmotnosť, maximálna hmotnosť, farebná fotografia, krajina pôvodu, rok uznania vo Švajčiarsku , typ a chovný cieľ, bodová stupnica, popis jednotlivých znakov, prípustné vady a neprípustné vady. Plemená sú zaradené od najmenších po najväčšie podobne ako v Rakúsku. 
Zakrslí farebný krajina pôvodu je Holandsko , uznaný vo Švajčiarsku v roku 1955 ( u ďalších plemien prvý údaj krajina pôvodu , druhý údaj , rok uznania vo Švajčiarsku ). Požadovaná dĺžka uší 5,9–6,1 cm, max. 7cm, ideálna hmotnosť 1,25– 1,40 kg, uznané sú nasledujúce farebné rázy : modrý, činčilový, železitý, perlový, divoký, havanovitý, hototský, trieslový modrý , hnedý a čierny, madagaskarový, kuní hnedý, čierny, siamský žltý a biely modrooký.
Hermelín Anglicko, 1900, je uznaný iba ako červenooký , požiadavky na hmotnosť a dĺžku uší ako predošlí .
Zakrslí baran Holandsko , 1965, ideálna hmotnosť 1,90 – 2,10kg , max. 2,30kg , dĺžka uší 26–30cm, je uznaný vo farebných rázoch : modrý, železitý, divoký, havanovitý, madagaskarový , siamský, biely červenooký a modrooký. Strakáč je uznaný , modrý, železitý, divoký, havanovitý, madagaskarový a čierny.  
Malé plemená zahajuje ruský : Anglicko, 1895, je uznaný iba v čiernom farebnom ráze. Šiesta pozícia dotovaná 15 bodmi zahrňuje kresbu hlavy a uší, siedma pozícia tiež s 15 bodmi zahrňuje kresbu uší a pierka.  
Perlový : Švajčiarsko, 1920, v piatej pozícii s dotáciou 20 bodov sa hodnotí farba a lesk, v šiestej pozícii perlovanie s maximom 10 bodov , v siedmej podsada s maximom 10 bodov.
Anglický strakáč : Anglicko, 1900, uznané sú farebné rázy modrý, madagaskarový a čierny. Piata pozícia zahrňuje farbu a lesk s dotáciou 10 bodov , šiesta pozícia kresbu hlavy tiaž s 10 bodmi, siedma pozícia zahrňuje kresbu tela s 20 bodmi. 
Holandský :Holandsko ,1895, uznané sú farebné rázy modrý, železitý, divoký, havanovitý, japanovitý, madagaskarový a čierny. V piatej pozícii sa hodnotí farba a lesk 10 bodov, v šiestej kresba hlavy 15 bodov, v siedmej kresba tela 15 bodov. 
 Saský zlatý : Nemecko , 1971, krycia farba je požadovaná červenozlatá , ideálna hmotnosť podobne ako u iných malých plemien je požadovaná 2,70– 3,10kg.
Havana :Holandsko, 1900, ideálna hmotnosť ako u predchádzajúceho plemena , max. 3,30kg. Dĺžka uší 10–10,7 cm.
Aljaška :Nemecko, 1910, požiadavky na ideálnu hmotnosť a dĺžku uší ako u predchádzajúceho.
Trojfarebný malý strakáč : Švajčiarsko, 1984, ide vlastne o anglického strakáča trojfarebného.
Rhônsky : Nemecko, 2002.
Striebristý malý: Anglicko , 1895, je uznaný vo farebných rázoch , modrý, divoký, žltý, havanovitý a čierny.
Trieslový - Ohnivák : Anglicko, 1900, je uznaný vo farebných rázoch modrý, hnedý a čierny. 
Kuní: Nemecko , 1924, je uznaný iba v hnedom farebnom ráze.
Líščí: Švajčiarsko , 1920, je uznaný vo farbe modrej , činčilovej, havanovitej, bielej modrookej a červenookej. Požadovaná dĺžka srsti 5–6cm.
Malý baran: Nemecko, 1984, ideálna hmotnosť 2,90kg až 3,20kg , max. 3,50kg. Dĺžka uší 31až 34cm. Je uznaný vo farebných rázoch : modrý, železitý, divoký, madagaskarový, biely červenooký a strakáč modrý, železitý, divoký, madagaskarový a čierny.
 
SREDNÉ PLEMENÁ
 
Činčila: Francia , 1921, vzorník uvádza iba toto jedno plemeno a nie ako býva zvykom , činčilu malú a veľkú. Ideálna hmotnosť 3,40kgaž 3,80kg a max.4kg.
Český strakáč: Česká republika, 1984, ideálna hmotnosť 3,50kg až 3,80kg, minimálna 3,30kg, max. 4,20kg. Dĺžka uší 11,8–12,5cm. Je uznaný vo farbe modrej a čiernej. V piatej pozícii sa hodnotí farba a lesk 10bodov, v šiestej kresba hlavy 15 bodov, v siedmej kresba tela 15 bodov. 
Zajačí: Anglicko, 1900, je uznaný iba ako divoký . Dĺžka uší 13,2 – 13,9cm.
Kalifornský: USA, 1962, ideálna hmotnosť 3,60kg až 4kg , je uznaný iba čierny. Farba je dotovaná 10 bodmi, kresba 10 bodmi. Zvláštne je hodnotenie v šiestej pozícii typického vzhľadu dotovaná 20 bodmi.
Japonský: Francia, 1895, zvlášť je hodnotená kresba prednej a zadnej partie dotovaná po 15 bodov.
Durynský: Nemecko, 1908, trochu zaráža stanovená dĺžka uší na 13 – 13,7 cm.
Hototský: Francia, 1927, aj tu je stanovená dĺžka uší na 13–13,7cm , čo ja z nášho pohľadu predsa len dosť. Očné krúžky majú mať šírku 4–6mm.
Viedenský biely: Rakúsko, 1907, pre našich chovateľov týchto králikov je nepredstaviteľná dĺžka uší stanovená na 13–13,7cm. Farba a lesk je dotovaný 20bodmi v piatej pozícii, v šiestej farba očí 10bodov.
Trojfarebný strakáč: Nemecko, 1907, v piatej pozícii farba a lesk dotovaný 15bodov, v šiestej kresba hlavy 10 bodov, v siedmej kresba tela 15 bodov.
Rexi: Francia, 1925, minimálna hmotnosť 3,5kg, ideálna 4– 4,7kg , max. 5kg, dĺžka srsti minimálne 17mm, max. 23mm, ideálna 20mm. V piatej pozícii sa hodnotí farba 10 bodov, v šiestej rexovitý faktor 20 bodov, v siedmej dĺžka srsti 10 bodov. Vzorník presne uvádza koľko bodov sa za dĺžku srsti dáva : za 20mm je to 10 bodov, za 17 mm 7 bodov, za 23 mm tiež 7 bodov. Uši majú mať dĺžku 13,2 až 13,9 cm. Sú uznané vo farebných rázoch: modrý, kastorex, činčilový, dalmatinský  strakáč modrý, havanovitý a čierny, ďalej nasleduje trojfarebný zlatý, havanovitý , japanovitý ; mauve má mať farbu pastelovú , teda svetlo modrú , červený, biely červenooký a modrooký.
Burgundský : Francia , 1933, dĺžka uší 13,8 až 14,5 cm. Má mať kryciu farbu žltočervenú , brucho má byť krémové.
Viedenský modrý: Rakúsko, 1890, farba má byť intenzívna , lesklá , stredne modrá, brucho je trochu modrejšie.
Novozélandský červený: USA, 2000, krycia farba má byť červenohnedá.
Novozélandský biely: USA, 1960, Ako jedno z mála plemien  má stanovenú pozíciu .
Hmotnosť dotovanou desiatimi bodmi :
4,50 kg do 5,20 kg   10,0 b.
4,35 kg do 4,49 kg     9,5 b.
4,20 kg do 4,35 kg     9,0 b. 
5,20 kg do 5,35 kg     9,5 b.
5,35 kg do 5,50 kg     9,0 b. 
Požadovaná dĺžka uší 11,5 až 12,5cm. 
Francúzsky striebristý : Francia, 1895, ideálna hmotnosť 4,50kg až 5,20kg , má stanovenú dĺžku uší 14–14,7 cm. 
Anglický baran: Anglicko, 1860, dĺžka uší je stanovená na 56 –60 cm, šírka 12 až 15 cm. Uši nesmú byť kratšie než 56cm. Pri tejto dĺžke sa udeľuje 7 bodov, 10 bodov naopak pri dĺžke 60cm. Uznané sú farebné rázy : modrý, železitý, žltý, madagaskarový, čierny, biely červenooký a ďalej strakáče : modrý , železitý, žltý, divoký, madagaskarový, a čierny.
Angora: Anglicko, 1890, dĺžka vlny je minimálne 8cm, ideálna je 12 až 15 cm. Králik s dĺžkou vlny kratšou než 8cm sa neoceňuje. Uznané farebné rázy: modrý, činčilový, zlatý, divoký, havanovitý, madagaskarový, čierny, biely červenooký a modrooký.
VEĽKÉ PLEMENÁ : majú stanovenú minimálnu hmotnosť 5,5kg ( mimo belgického obra ) , u ktorého to je 6kg. Ideálna hmotnosť je 6,3kg , mimo belgického obra , kde je to 7kg. Všetky veľké plemená majú pozíciu Hmotnosť. Je však zaujímavé , že u FB je dotovaná 10 bodmi, u NoS 15 bodmi, u bieleho obra dokonca 20 bodmi. Hmotnosť u týchto štyroch plemien sa hodnotí podobne ako u nás , ale s tým rozdielom , že sa používajú aj polovičné body. 
Francúzsky baran : Francia, 1850, dĺžka uší má byť 38–42 cm. Je uznaný vo farebných rázoch modrý, železitý, divoký, madagaskarový, červený, biely červenooký. A ďalej strakáče : modrý, železitý, divoký, madagaskarový a čierny.
Švajčiarsky strakáč: Francia, 1890, teda náš NoS. Je uznaný vo farbe modrej a čiernej , v piatej pozícii 10 bodov sa hodnotí farba a lesk, v šiestej pozícii kresba hlavy a tela 15 bodov, v siedmej hmotnosť 15 bodov. Dĺžka uší 16,5– 18cm.
Biely obor: Belgicko , 1870, je uznaný ako biely modrooký a biely červenooký ( náš BOA ) . Dĺžka uší má byť 17–18,5 cm. V siedmej pozícii sa hodnotí hmotnosť 20 bodov. 
6,30 kg a viac                         20,0 b. 
6,00 kg do 6,30 kg                 19,5 b. 
5,75 kg do 6,00 kg                 19,0 b. 
5,50 kg do 5,75 kg                 18,0 b. 
Belgický obor: Belgicko, 1850, je najťažším plemenom zaradeným do tohto vzorníka a súčasne je najdlhšie chovaním a uznaním plemenom vo Švajčiarsku . Je uznaný iba vo farbe divokej a železitej. Posledná časť vzorníka zahrňujú nákresy a fotografie prípustných a neprípustných vád. Toľko k švajčiarskemu vzorníku plemien králikov , ktorý stí aj staré chovateľské tradície.  
TOPlist